aj zápasy, ktoré ich v ostatnom čase nezaujímajú. Aj keď prídu atraktívni súperi, halu nezaplnia (napr. Ciudad Real v LM), inokedy ich aktéri nerozohrejú do takej miery, aby sa nechali strhnúť do vytrvalého skandovania. Taký bol aj zápas s bratislavskými policajtmi. Niektoré akcie diváci odmenili potleskom. Veľa ich, najmä do prestávky, ale nebolo. A tak chvíľami viac ako ich bolo počuť hlasivky a dlane Bratislavčanov. Nie, nie. Za nimi ich fanúšikovia nepricestovali. To samotný tím ŠKP celý zápas, vlastne už aj pred ním, pred predstavovaním, jednoducho žil. Pri mene svojich spoluhráčov spravili "rámus", a rovnaký robili tí, ktorí sedeli na lavičke skoro pri každej akcii policajtov. Zrejme to mal na mysli tréner Tatrana Prešov F. Šulc, keď po zápase vravel, že má pocit akoby hral v Bratislave..."