ktorý je výročným dňom úmrtia Alfreda Nobela, sa totiž čerstvým laureátom Nobelovej ceny odovzdávajú diplomy, medaily i nemalá finančná odmena. Medzi tými, ktorí z rúk švédskeho kráľa prevezmú Nobelove ceny, budú aj Austrálčania Barry J. Marshall a J. Robin Warren, ktorým švédska Kráľovská akadémia vied udelila tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Za čo vlastne dostali Marshall a Warren také vysoké ocenenie? V tlačovej správe, vydanej spomenutou akadémiou, sa uvádza, že cena bola udelená za objav "baktérie Helicobacter pylori a jej úlohy pri zápale sliznice žalúdka a pri vredovej chorobe zažívacieho ústrojenstva". Barry J. Marshall sa narodil v roku 1951 a pracuje na Univerzite západnej Austrálie, J. Robin Warren sa narodil v roku 1937 a do roku 1999 bol patológom Kráľovskej nemocnice v Perthe. Tohtoroční laureáti Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu urobili významný a priam nečakaný objav, že zápal sliznice žalúdka ako aj vredy v žalúdku alebo dvanástniku sú výsledkom infekcie, spôsobenej baktériou Helicobacter pylori. Laureáti boli ocenení aj za odvahu postaviť sa voči prevládajúcemu dogmatickému tvrdeniu, podľa ktorého boli za hlavné príčiny vzniku vredového ochorenia tráviaceho ústrojenstva považované stres a životný štýl. Táto dogma a začala rúcať v roku 1982, keď Marshall a Warren objavili baktériu Helicobacter pylori. Táto baktéria špirálovitého tvaru sa vyskytuje v žalúdku približne 50 % všetkých ľudí. Touto baktériou sa ľudia typicky infikujú už v rannom detstve, a to najčastejšie prenosom z matky na dieťa. Baktérie môžu zostať v žalúdku človeka po celú dobu jeho života. Vo vyspelých krajinách je miera infekcie touto baktériou podstatne nižšia než v rozvojových krajinách, v ktorých sú nezriedka infikovaní prakticky všetci obyvatelia. Baktérie Helicobacter pylori sa vyskytujú len v ľuďoch a adaptovali sa na prostredie, panujúce v žalúdku. Tieto baktérie sú veľmi variabilné a vyskytujú sa v rôznych kmeňoch, ktoré sa značne odlišujú. Aj v jednej infikovanej osobe nie sú všetky baktérie identické a v priebehu chronickej infekcie sa baktérie prispôsobujú meniacim sa podmienkam v žalúdku. Dôležité je spomenúť, že pre väčšinu ľudí je infekcia spomenutými baktériami asymptomatická, čo znamená, že u týchto ľudí sa nevyskytujú žiadne chorobné príznaky. Ale v približne 10 15 % infikovaných jednotlivcov sa v niektorom období ich života prejaví vredová choroba. Takéto vredy sú častejšie v dvanástniku než v samotnom žalúdku. Pri vredovej chorobe sa môžu vyskytnúť aj vážne komplikácie, vrátane krvácania a perforácie. V súčasnosti sa už vie, že Helicobacter pylori spôsobuje viac než 90 % vredov dvanástniku a až 80 % vredov žalúdka. Marshall a Warren spolu s ďalšími pracovníkmi preukázali, že vredovú chorobu možno vyliečiť len tým, že sa baktérie Helicobacter pylori v žalúdku vyhubia. Vďaka pionierskym objavom už nie vredová choroba chronickým stavom, ale chorobou, ktorú možno liečiť vhodnými antibiotikami. Infekciu baktériami Helicobacter pylori možno diagnostikovať pomocou protilátok, endoskopickou biopsiou alebo testom dychu, ktorý odhalí enzým, produkovaný baktériami v žalúdku. Pikantné je, že v snahe presvedčiť neveriacich o výsledkoch svojho výskumu vykonal Barry Marshall experiment sám na sebe. Pretože patril do neinfikovanej polovice ľudstva, zjedol čistú kultúru baktérií. Už o týždeň neskôr začal mať nepríjemné pocity plnosti žalúdka, dostal ťažký zápal žalúdočnej sliznice a jeho dych mal nepríjemný zápach. Výsledky výskumu tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu môžu mať aj ďalší významný dopad. Mnohé choroby (napríklad Crohnova choroba, reumatická artritída či ateroskleróza) sú dôsledkom chronických zápalov. Objav, že jedna z najrozšírenejších chorôb, vredová choroba zažívacieho traktu, má mikrobiálnu príčinu, stimuloval hľadanie baktérií ako možných príčin aj iných chronických zápalových stavov. Objavenie baktéri
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
