visegrádskych premiérov s Tony Blairom môže totiž vyústiť aj do kolapsu resp. paralýzy celej Európskej únie. Agendou je finančná perspektíva EÚ 2007-2013 a zásadný rozdiel oproti rokovaniam o rovnakej téme pred polrokom v Bruseli za luxemburského predsedníctva spočíva v tom, že tentoraz stredouerópski premiéri vyzerajú pripravení sa diskusie nielen zúčastňovať, ale návrhy, ak sa im nebudú páčiť, prípadne aj vetovať. Samozrejme, nie zajtra v Budapešti, to je iba pokus o dohodu, ale o dva týždne na summite kompletnej EÚ 25 - ak sa nedohodnú.
Aby bolo jasné, o čo ide. Keď sa napríklad Kukana či Csákyho 1. januára novinári pýtali, čo je najdôležitejšia téma 2005, odpoveď bola, že "absolútna priorita v nadchádzajúcom polroku bude presadzovanie záujmov pri rokovaniach o finančnej perspektíve únie na roky 2007-13". O "polroku" hovorili preto, lebo si (naivne?) mysleli, že rozpočet sa pripraví za luxemburského predsedníctva do júna 2005. Netušiac, že im do toho krachnú dve referendá o európskej ústave (Francúzsko, Holandsko). Teraz už máme predsedníctvo britské - preto ten Blair - a meškanie pol roka. Pričom - a to je kľúčové - bol to Blair osobne, kto spolu so štyrmi ďalšími premiérmi, vetoval luxemburský návrh. Ak sa teraz v decembri na finančnej perspektíve nedohodnú, znamená to temer stopercentne, že i prípadný kompromis za rakúskeho predsedníctva - ak sa nájde do júna 2006 - pripraví Slovensko o dosť veľké prostriedky, keďže sa nestihne vytvoriť legislatíva pre čerpanie.
V hre sú naozaj obrovské peniaze. Mikloš a iní udávajú ročné príjmy SR z eurofondov 40-60 miliárd Sk. To je zrejme nadsadené, ale aj keď na horný limit zabudneme a z dolného čosi spustíme, stále je to v ráde zhruba jednej osminy ročných príjmov slovenského rozpočtu. Ak sa od tejto sumy odčíta ročný poplatok SR do európskeho mešca, tak naša čistá pozícia k Bruselu by mala byť kdesi okolo 20 miliárd Sk. A teraz si predstavte, že sa - nedohodnú.
V tejto chvíli to vyzerá celkom reálne. Tony Blair podmieňuje vzdanie sa tzv. britského rabatu, čo je úľava z europoplatkov vybojovaná ešte Margaret Thatcherovou, zásadnou reformou európskych výdavkov, predovšetkým na poľnohospodársku politiku, ktorá "žerie" cca 40 percent všetkých zdrojov. Francúzi, ktorí najväčšmi ťažia z tejto skvelej podpory, sa už definitívne vyjadrili - ani bohovi. Blair teda neustúpi z rabatu - včera to verejne opäť vylúčil: Bez poľnoreformy nikdy!
Zostáva teda jediné miesto, kde sa dá ubrať - štrukturálne fondy. Britský návrh finančnej perspektívy, ktorý sa už objavil v agentúrach, hovorí údajne (je neoficiálny) o krátení 10 percent dotácií, ale výlučne na úkor - 10 nových členov. Gyurcsány z Maďarska a najmä Marcinkiewicz z Poľska to radikálne odmietli. Český vicepremiér Jahn (on je ale politická nula, k januáru odchádza z vlády) "nevylúčil ochotu rokovať" a Dzurinda - sa nechce vyjadrovať. Mikloš včera ešte povedal, že návrh "analyzujú" a nemá "iba negatívne časti", ktoré boli prezentované v médiách. Mierne šokantný bol ale Kukan, ktorý sa vysomáril takto: "Akákoľvek dohoda je lepšia ako nedohoda". Vynikajúce - Blair už aspoň pozná jednu krajinu, ktorá nebude robiť problémy. Tak sa ukazujú karty súperom. Fakt je ten, a Blair to veľmi dobre vie, že aj desaťpercentné mínus je pre premiérov, ktorí ťahali svojim voličom miliardové motúzy pod nosmi, v konečnom výsledku lepšie riešenie ako - nič. Preto sa nenaťahuje so Chiracom ale s chudobnými - nami.
Marcinkiewicz a Gyurcsány však vyzerajú veľmi odhodlaní. Dávno preč sú časy, keď v poslednom ťažení luxemburského návrhu sami v júni ponúkali (aj s Dzurindom), že sa zrieknu určitej časti dotácií. Teraz to už neplatí - údajne. Tvária sa nekompromisne. Možno hrávali v mladosti poker - na rozdiel od Kukana. A preto nemá veľký význam ani - potenciálna - slovenská poddajnosť. Dzurinda si bude musieť vybrať, či sa k prípadnému stredoeurópskemu vetu pridá alebo nie. A, samozrejme, Marcinkiewiczovi nemôže byť jedno, či zostane sám s Gyurcsányom, alebo do veta pôjde celý Visegrád, prípadne aj s Pobaltím (ktoré sa tvári tajomne a mlčí). Nie sme pritom až takí slabí; predseda EK Barrosso v mene celej komisie vyzval Blaira, aby chudobným nebral.
Takto stoja veci pred zajtrajškom. Do úvahy sa musí brať aj to, že varšavský premiér nie je žiadna "mainstreamová" padavka, má silný a čerstvý mandát víťaznej strany, ktorá od EÚ pre Poľsko nič nechce - len dotácie. A nejaký rozvrat a kolaps v únii ho veru nezaujímajú. Toto bude zápas ako na Anfield Road - Chelsea vs. Arsenal. Ak nebude dohoda v Budapešti, nemusí byť ani o 2 týždne a potom je tu kríza horšia ako po fiasku ústavy. Len tak ďalej, molodci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
