hovorí viac než šiestimi tisícami jazykov, pričom 90 percent z nich používa iba veľmi malý okruh ľudí. Vysvetľuje sa to tým, že tak ako podliehajú premenám kultúrne zvyklosti, podliehajú im aj jazyky, dokonca niektoré sú ohrozené a strácajú sa. Priamo ohrozených je asi tritisíc jazykov. Na ne sa zameriava záujem UNESCO, skúmajú ich jazykovedci, zhromažďujú podklady pre slovníky a gramatiky. Pre zaujímavosť prvé gramatiky vznikli v starovekej Indii, v Grécku a v Ríme.
Jazykové vedecké výskumy holandskej organizácie pre vedecký výskum (NWO) prebiehajú v južnej Etiópii a Ghane, ďalšie v Južnej Amerike, skúmajú jazyky indiánskeho etnika v brazílskych štátoch, kde hovorili mnohými nárečiami. V Európe sa zaoberá tzv. malými jazykmi viac inštitúcií, z nich "Európsky úrad pre menej užívané jazyky", ktorý o nich pravidelnej informuje na internete. K malým jazykom, ktoré v posledných rokoch ako keby prežívali renesanciu, patria keltské jazyky, napr. írsky, velšský, gaelský, bretónčina, fríština na ostrovoch s Severnom mori, baskický, galicijský, katalánsky jazyk v Španielsku, sardínsky v Taliansku, lužicko-srbský v Nemecku. Zostavovanie gramatík malých jazykov ako napr. pre Indiánov umožní, že sa budú môcť v škole vyučovať žiaci nie v majoritnom, ale v ich materinskom jazyku.
Tieto záchranné snahy evokujú otázku: odkiaľ sa vzal jazyk? Podobne ako sú rôzne teórie a domnienky o vzniku sveta a života, existujú aj v jazyku. Jeho pôvod a vznik je dodnes zahalený tajomstvom. Grécka filozofia nebola jednotná v názoroch, napr. jedni tvrdili, že jazyk bol daný človeku od prírody, druhí ho považovali za výsledok spoločenskej dohody. Podľa nej sa mudrci, ktorí vymysleli jazyk, dohodli, ako sa čo bude volať. Epikurovi stúpenci sa domnievali, že slová vznikli z pudových výkrikov ľudí. Stoici tvrdili, že slová sa vytvárali pri napodobňovaní prírodných zvukov. Stredovek vysvetľoval pôvod jazyka prostoduchých chápaním biblického príbehu a rôzne národy mali rôzne verzie. Napr. ešte v 17. storočí jeden vážený švédsky jazykovedec vyhlasoval, že v raji Boh rozprával po švédsky, Adam po dánsky a had po francúzsky. Eva rozprávala až po stvorení Adama, pravdaže tak, ako on - po dánsky (ako rozumela francúzsky hovoriacemu hadovi, o tom sa nezmieňoval). Okrem toho, po stáročia sa verilo, že Adam rozprával po hebrejsky, teda jazykom Starého zákona. Nakoľko to bol vraj najprirodzenejší jazyk, začalo by ním rozprávať každé dieťa, ak by ho rodičia ponechali samo na seba.
Nemecký filozof Herder odmietal myšlienku o božskom pôvode reči. Zaujímavý je dôvod. Podľa Herderovej teórie "jazyk je niečo tak nedokonalé na to, aby sa mohol považovať za boží výtvor". V tom istom čase francúzsky filozof J. J. Rousseau obhajoval grécku teóriu spoločenskej dohody, podľa ktorej praľudia odrazu pocítili potrebu dorozumievať sa, preto dali hlavy dohromady a po vzájomnej dohode vymysleli jazyk. Herder sa správne domnieval, že jazyk vznikol zároveň s myslením, pričom však podcenil úlohu spoločnosti. V 19. storočí jazykoveda pokročila a čerpala z iných vied, čo sa odrazilo v nových názoroch na vznik jazyka. August Schleicher ako nadšenec biologických vied tvrdil, že jazyk je ako živý organizmus, vzniká, rastie a odumiera takisto ako zvieratá a rastliny. Jazyk sa ale odlišuje od živého organizmu nielen vznikom, ale aj tým, že nemusí zahynúť. Ak vymrie, je to v dôsledku nepriaznivých dejinných okolností. H. Steinthal urobil veľký krok dopredu, keď usudzoval, že človek získal duševnú prevahu nad zvieratami, lebo sa postavil na zadné končatiny, predné sa tak uvoľnili na činnosť a premenili na ruky. Práca zdokonalila jeho schopnosť odrážať skutočnosť a prispela k vzniku vedomia, začal myslieť a rozprávať.
V súčasnosti je jazyková mapa sveta pestrá a stále sa mení. Mnohé jazyky vyhynuli v historických dobách ako napr. egyptčina, latinčina, sumerčina, etruština, sanskrit, ilýrčina.
Stále sa mení aj počet používateľov jednotlivých jazykov. V 16. storočí bola na prvom mieste v Európe francúzština, lebo ňou hovorilo 14 miliónov ľudí. Za ňou nasledovala nemčina (12 mil.), taliančina (10 mil.), španielčina (9 mil.), angličtina (5 mil.), ruština (3 mil.). V 19. storočí sa zmenil pomer síl v jazykoch: francúzština stúpla na 32 miliónov, nemčinu vystriedala ruština s 31 miliónmi, španielčina na 26 mil. a na šiestom mieste bola angličtina s 20 miliónmi. V polovici 20. storočia prvé miesto zaujala ruština 120 mil. bez ázijskej časti, druhé nemčina, tretie angličtina, ďalšie francúzština, taliančina, ukrajinčina, španielčina. Celkove k najsilnejším jazykom sveta patrí čínština, angličtina, ruština. Podľa rozličných meradiel je najrozšírenejšia na svete angličtina.
Význam jednotlivých jazykov sa nedá vyjadrovať len počtom ľudí, ktorých je materinským jazykom. Medzinárodná dôležitosť jazyka závisí aj od toho, nakoľko sa používa pri styku medzi príslušníkmi rozličných národov vo vede, obchode a ďalších oblastiach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
