mesta Bardejova. Požiadavku na uvedenú zmenu hraníc predložili cisterciánski mnísi, ktorí vtedy boli správcami kostola svätého Egídia. Iný dokument toto tvrdenie vyvracia a podáva informáciu o skoršom vzniku Bardejova. V Ipatijevskej kronike je údaj, ako sa na jar v roku 1241 vybralo do Uhorska kaličské knieža Daniel, aby pre svojho syna požiadal kráľa Bela IV. o roku jeho dcéry. Týmto aktom chcel upevniť svoje postavenie v Haliči a tiež vzťahy s Uhorskom. Bolo to práve v čase, keď do Uhorska vtrhli Tatári, ktorí narušili tieto pytačky a knieža Daniel sa rozhodol rýchlo opustiť Uhorsko. Vtedy cesta kniežaťa viedla do jeho vlasti cez Bardejov. Táto písomná zmienka takto dokazuje, že Bardejov existoval už skôr.
Bardejov začal nadobúdať na dôležitom postavení medzi mestami Uhorska, k čomu prispievala jeho poloha na známej obchodnej ceste, ale aj vojenskej, smerujúcej do susedného Poľska. Postupne získaval postavenie slobodného kráľovského mesta, v ktorom sa začal rozvíjať bohatý spoločenský a kultúrny život. Svedčia o tom mnohé historické dokumenty a vzácne historické pamiatky. Koncom stredoveku Bardejov už patril do skupiny dvanástich slobodných kráľovských miest v Uhorsku na slovenskom území. Dlho jeho snahou bolo nadobudnúť výsostnú pozíciu v Šarišskej stolici, kde zo svojho dominantného postavenia nechcel ustúpiť susedný Prešov.
K vzácnym kultúrnym pamiatkam mesta patrí jeho námestie s dominantným kostolom svätého Egídia s mestskou radnicou. Práve mestská radnica bude stredobodom našej pozornosti, pretože začalo plynúť 500. výročie od jej výstavby. Túto dnes národno-kultúrnu pamiatku začali stavať v roku 1505 a dokončili ju v roku 1511. Stavbu viedli traja významní stavitelia - majster Alexander, taliansky majster Alexius a majster Ján z Prešova, ktorý radnicu dobudoval. Budova bola obnovená v roku 1641 a opravovaná v 18. a 19. storočí, v rokoch 1904 - 1905 rekonštruovaná pre Šarišské múzeum. Maľby na vonkajšej časti budovy sú z roku 1641. Okrem toho, že bola sídlom mestskej rady, slúžila aj ako centrum obchodného, kultúrneho a spoločenského života Bardejova. Na tejto nádhernej budove sa spájajú včasnorenesančné prvky s neskorogotickými. Na jej dvoch štítoch stála plechová postava rytiera Rolanda, ktorá je dnes v muzeálnych zbierkach. Táto plastika Rolanda sa zrodila podľa vzoru mnohých iných miest v západnej Európe. Treba poznamenať, že v stredoveku sa často výkonná moc spájala so súdnou mocou a obidve boli stelesnené a realizované v postave mestského richtára. Bardejovský richtár Winter, ktorý padol v boji proti Tökölyho vojskám, bol vyobrazený na miestnej zástave Bardejova.
Bardejov sa stal sídlom nemeckých kolonizátorov a k rozvoju mesta okrem nich značnou mierou prispel aj kráľ Karol Róbert a jeho syn Ľudovít Veľký I. Mnohé prvky rozvoja mesta vo veľkej miere ovplyvňujú život aj dnešného mesta, ale aj jeho architektúru, ktorá má neopísateľný náboj. Vrátime sa však k Rolandovi. Kto vlastne bol rytier Roland?
Rytier Roland zobrazuje na radnici postavu ľudového hrdinu z konca 8. storočia. Za touto postavou sa v skutočnosti skrýva skutočná postava a udalosť jedného veliteľa Bretónskej marky Franskej ríše, ktorý mal svoje vlastné meno "HRVODLADUS", ktorý padol v boji pri jednom baskickom útoku v Pyrenejskom údolí Roncesalles, v roku 778. Vojenskú výpravu Franskej ríše viedol Karol Veľký proti kalifovi ADB Er Rohmanovi. V tomto boji rytier Roland padol, keď sa práve chystal stiahnuť v boji zadný voj. Podľa záznamov v kronike skutočnou príčinou neúspešnej bitky sa uvádzajú intrigy jedného zradcu pod menom Ganelon. Rytier Roland bol vtedy smrteľne zranený a rozhodol sa zlomiť svoj meč troma údermi o tvrdú skalu v snahe, aby jeho meč nezískali nepriatelia. Pri úderoch sa skala rozštiepila a meč ostal celý. Roland ešte potom začal trúbiť na povel na roh, ktorý mu v tej chvíli praskol. Zomrel v náručí svojho verného služobníka.
Plastika rytiera Rolanda sa nachádza v mnohých mestách západnej Európy "ako symbol súdnej spravodlivosti". Jeho postava sa zobrazuje v rytierskom oblečení so štítom a mečom, ale tá bardejovská je aj s halapartňou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
