chovné objekty v takýchto podmienkach stvárňované a riešené?
Väčšina vidieckych sídlisk je radovým zoskupením obydlí, ktorých čelná stena býva vystavená na ulicu a bočné steny nadväzujú na bočné steny susedných domov. Priľahlý pozemok patriaci k obydliu je oddelený od susedovho pletivom alebo latkovým oplotením, prípadne plnou stenou. Záhrada sa využíva prevažne na pestovanie zeleniny alebo ovocia. Na pozemku sú inštalované aj stavby a objekty na skladovanie materiálov či súvisiace s chovom zvierat. Ak si pripomenieme, že veľa vidieckych domov je poznačených účelovou architektúrou spred 70 rokov, nemôžeme si z nich vytvoriť jednotnú motivačnú víziu, ktorá by napĺňala predstavu súčasných požiadaviek.
V poslednom čase mnoho obyvateľov väčších miest migruje do blízkych dedín, kde si stavajú rodinné obydlia poznamenané potrebou relaxácie. Tej sa, okrem riešenia vnútorných priestorov, podriaďuje aj využívanie a usporiadanie priľahlého pozemku, ktorý sa mení na parkovo-okrasnú relaxačnú záhradu. V poslednom období umožňujú stavebné povolenia stavať rodinné domy aj vo vnútri stavebného pozemku, čiže nie na línii rovnobežnej s priečelím ulice. Tým dostáva architektúra osídlenia nášho vidieka ďalšiu alternatívu.
Toto všetko som pokladal za potrebné vysloviť skôr, ako si ujednotíme konečnú predstavu o tom, aké parametre majú spĺňať objekty a spôsoby chovov zvierat v pridomových podmienkach vidieckeho osídlenia.
Na začiatok uvediem, že zvieratá ani chovateľské objekty nesmú nijakým rušivým prvkom zasahovať do životného priestoru susedov. Interné riešenie chovných podmienok má umožňovať zvieratám realizovať všetky životné biorytmy a vrodené inštinkty, ktoré podmieňujú ich pohodu.
Ing. Vladimír MALÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
