to im od štábu bol sľúbený výlet.
Na pravý zimný výlet sa vybrali včera dopoludnia. Dostali sánky a hor sa na Kolibu, kde si vychutnali guľovačku, sánkovačku a šantenie v snehu. Kým sa ostatní zabávali, Tony ich len sledoval z lavičky.
Bol však aspoň spokojný, že je na vzduchu. "Chcel som ísť na kopec, ale nemohol som ani trochu buchnúť nohu," vysvetľoval Luisovi po návrate domov. Chalani sa počas spúšťania pokúšali pretekať, ale stalo sa im to osudným. Michal a Jindra zliezli niekoľkokrát kopec v poriadku. Naposledy však rozbehli sánky príliš rýchlo, až ich zastavil pád. Našťastie, ďalší invalidi do Vily nepribudli, odniesli si to len sánky (teda dopravný postriedok...)
Keďže už zo sánkovačky nič nebolo, išli sa ohriať do bufetu. A tam ich čakalo veľké prekvapenie. V okienku na vydávanie stravy sa zrazu zjavil Desperado. "To nie je možné, aj ty si tu ?" smial sa Tony. Stretnutie s Desperadom potom vyrozprával vo Vile agentom Vladkovi a Luisovi: "Rozdával nám jedlo. Mal okuliare, čapicu a obsluhoval. Keď som ho zbadal, išiel som do kolien, až som zachrípol."
Vladko si len povzdychol: "Tak tohto chlapíka by som rád spoznal." Kým boli VyVolení na svahu, Vladko s Luisom mali za úlohu upratať celú Vilu a rozdeliť ju na teritória. Každý si ohradil svoj výsostný priestor, do ktorého môže vstúpiť len majiteľ. Označili aj výsostné teritória pre ostatných VyVolených. Ale pre jednotlivých ľudí mali označiť také miesta, ktoré sú pre nich najnepríjemnejšie. "Výborne, Lenke označíme kuchyňu," tešili sa škodoradostne.
Autor: em
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
