Duša jaklovského futbalu Ondrej Kavulič oslávil sedemdesiatku

odjakživa sviatkom všetkých nositeľov mena Ondrej. A tak v rodinnom kruhu tohto zanieteného športovca, bývalého hráča, neskôr funkcionára bol dôvod k oslavám dvojnásobný.

Tí skôr narodení pamätníci futbalu v Jaklovciach s uznaním spomínajú na Ondreja ako na razantný a nekompromisný pilier defenzívnej formácie, ktorý už ako šestnásťročný debutoval v seniorskom mužstve vtedajšieho Tatrana Jaklovce.

František Kaľavský, futbalový činovník z Jakloviec už 49. rokov vedie kroniku jaklovského futbalu. Podľa nej Ondrej Kavulič reprezentoval svoju rodnú obec nepretržite jedenásť rokov. V ich priebehu odohral 131. súťažných stretnutí, v ktorých ako obranca zaznamenal štyri góly.

Najkrajšie spomienky oslávenca na svoju aktívnu činnosť sa viažu s obdobím súťažného ročníka 1960/1961. Vtedy seniori Jakloviec prvenstvom v III. triede majstrovstiev okresu Spišská Nová Ves vybojovali pod vedením trénera Michala Uličného po prvý raz v histórii účasť vo vtedajšej najvyššej súťaži okresu v II. triede. Nepôsobili v nej dojmom neskúseného nováčika, keď v najbližšej sezóne 1961/1962 skončili v tabuľke na úctyhodnom druhom mieste s jednobodovou stratou za víťazom II. triedy Spišskými Vlachmi. Práve Jaklovce ako jediný tím súťaže dokázali zdolať vtedy Vlašanov na v ich domácom prostredí, keď na kermeš vyhrali v Sp. Vlachoch 2:1. Tento úspech hodnotí oslávenec ako kulminačný bod v jeho aktívnej hráčskej kariére.

Pomerne skoro ukončil náš jubilant svoju hráčsku kariéru. Mal iba 27 rokov, keď zavesil kopačky na klinec. Bolo to v roku 1962, kedy nasledovala Ondrejova šesťročná prestávka, týkajúca sa futbalového diania v Jaklovciach. Písal sa rok 1968, krízovým obdobím nielen v našej spoločnosti, ale aj v jaklovskom futbale. Akurát v tejto kritickej dobe sa odhodlal oslávenec prevziať trénerske kormidlo seniorov spolu s náročným cieľom záchrany mužstva v najvyššej okresnej súťaži. Ondrej so svojimi zverencami slávil úspech v podobe splnenia stanovenej méty. Ale o rok neskôr sa mu to už v spolupráci s asistentom Ján Petrikom nepodarilo. Bolo to akurát v roku 1969, keď organizovaný futbal v Jaklovciach slávil 20. výročie svojho zrodu. V roku 1970 vystriedal Ondrej Kavulič trénersky post za funkcionársky, keď obsadil stoličku predsedu TJ. Zahrieval ju len jeden rok a potom prevzal funkciou tajomníka TJ, ktorú vykonával do roku 1972.

Ondrejove pracovné zaneprázdnenie potom na celé štvrťstoročie preťalo niť jeho funkcionárskych aktivít v jaklovskom futbale. Jeho opätovný návrat k jaklovskej futbalovej pospolitosti sa spája s rokom 1997. Už ako dôchodca prevzal funkciu najvyššieho predstaviteľa športu č. 1 v obci t.j. predsedu súčasného OFK Jaklovce. Mobilizujúcim podnetom a motivačným stimulom k jeho rozhodnutiu bol Ondrejov vnuk, vtedy dorastenec a v prítomnosti hráč piatoligových seniorov, s piatimi gólmi druhý najlepší strelec Jakloviec 24-ročný Peter Švartz.

Počas trojročného funkčného obdobia Ondreja Kavuliča konštatovali zainteresovaní evidentné skvalitnenie a zlepšenie materiálnych, ako aj ekonomických podmienok v jaklovskom futbale. Za jeho predsedovania postúpili dorastenci do IV. ligy a za zmienku stojí skutočnosť, že seniorov vtedy viedol tréner I. triedy Martin Lenďak. Definitívna rozlúčka jubilanta s náročnou funkcionárskou činnosťou prišla v roku 1992. Ondrej ale na svoju druhú celoživotnú lásku nezanevrel. Jeho vnuk Peter je tým pevným putom, inšpirujúcim a spájajúcim ho s vrelým vzťahom k futbalovej lopte a nútiacim ho nedeľu čo nedeľu k priamej účasti ako fanúšik na dueloch Jaklovčanov nielen na domácom, ale aj súperovom ihrisku.

Ondrej tak spolu s manželkou a rodičmi vnuka Petra Švartza málokedy vynechajú príležitosť povzbudiť futbalových reprezentantov rodnej obce v ich súpereniach o piatoligové body. Oslávencovi za jeho všetranné futbalové iniciatívy touto cestou adresujeme slová úprimnej vďaky a uznania.

Pri príležitosti jeho okrúhleho životného jubilea mu želáme veľa pevného zdravia, šťastia, pohody v rodinnom kruhu, spokojnosti, všestrannej sviežosti, mnoho pozitívnej energie a v neposlednom rade stabilitu rozmeru priazne k jaklovskému futbalu.

K početnej plejáde gratulantov sa pripája aj športové oddelenie redakcie Spišského denníka KORZÁR.