zaujala jej miesto v tomto rebríčku. Žila v troch storočiach, prežila dve svetové vojny. Nemala veru ľahký život, tri dcéry vychovala prakticky sama a tak ju vitálnou udržiavala najmä práca. Narodila sa 17. 11. 1898 vo Varíne pri Žiline, život prežila v Košiciach. Jej otec bol železničiar, mama domáca, ktorá sa starala o päť detí.

Šikovná obchodníčka

"Vyštudovala som obchodnú školu a dostala výučný list," spomína najstaršia žena Slovenska.

Táto skutočnosť ju kvári ešte aj dnes a v noci zo sna prednedávnom niekoľko nocí po sebe výučný list hľadala. "Stále sa po maďarsky pýtala, kde má výučný list. Vraj ho musí nájsť. Trvalo to niekoľko nocí, až som jej povedala, že je uložený v skrini," hovorí jej najmladšia dcéra Jarmila Viewegová.

Ako 13-ročná odišla do služby k bohatej speváčke do Budapešti. Vychovávala tam jej dieťa a naučila sa spôsobom vyššej spoločnosti. Do Žiliny sa vrátila v osemnástke a zamestnala sa u jedného obchodníka. "Bol to obchod so zmiešaným tovarom, ale bola som šikovná, tak ma môj šéf poslal na východ do Michaloviec, aby som skupovala zeleninu a ovocie," približuje udalosti A. Budínska.

Snúbenca jej zastrelili, na poli našla manžela

Chodila po poliach a vyberala tú najlepšiu zeleninu. Následne ju posielala vlakmi na západ krajiny, pretože to bol studený kraj. A práve Michalovce sa jej stali osudnými. Zoznámila sa tam so svojím budúcim manželom, takisto obchodným cestujúcim. "Bol veľký fešák, pochádzal z Prostějova. Na tú dobu to bola aj dobrá partia, pretože mal služobné auto, ktoré vtedy nemal hocikto."

Neprešlo veľa času a v 23 rokoch sa vydala za svojho fešáka Jozefa Kyllára. Ten ale nebol jediným mužom v jej živote. Ešte pred ním mala inú známosť, avšak osud sa s vtedy mladou slečnou zahral veľmi tvrdo. Počas prvej svetovej vojny jej snúbenec zomrel.

Manželom sa narodili tri dcéry, kúpili si dom v Košiciach a pani Budínska si otvorila svoj vlastný bufet. Nežili si zle. "Otec bol šikovný a o peniaze nikdy nemal núdzu. Vždy sme mali doma slúžku zo sirotinca, niekedy aj dve. Ešte donedávna chodili mamu navštevovať," predostrela nám udalosti spred niekoľkých desaťročí dcéra A. Budínskej.

Rozvod - najkrajší deň života

Život sa však s touto statočnou ženou nemaznal. Písal sa rok 1938, keď sa jej cesty s manželom nadobro rozišli. Jozef Kyllár bol totiž Moravan a Maďari, ktorí obsadili Košice, ho poslali preč. Odišiel teda do Piešťan, ale už s inou ženou. "Mama zostala v Košiciach, nemohla si dovoliť nechať tu dom, obchod. Otec si našiel novú známosť, bol obchodník a ľahko sa kontaktoval s ľuďmi. Až mu jedna žena zlomila srdce a mal s ňou dvoch synov."

V roku 1943 sa Alžbeta s Jozefom rozviedli a keď sa jej dnes opýtate na najkrajší deň jej života, odpovie: "Keď som sa rozviedla, nikdy som to neoľutovala."

Po rozvode zobral otec dcéry na Slovensko do Piešťan, pretože nechcel, aby žili v Maďarsku. Všetky tri boli choré, preto im zaplatil drahé sanatóriá. "Bol to luxus, ktorý si mohol dovoliť," vraví J. Viewegová.

Jej mama zostala v Košiciach bez dcér, dom bol v dražbe, zamestnať ju ako Slovenku nechcel nikto. Boli to ťažké časy, na ktoré obe ženy nerady spomínajú. Z luxusu a prebytku spadli zo dňa na deň až na samé dno. Aj napriek tomu A. Budínska tvrdohlavo pracovala na tom, aby prežila. Keď sa neskôr dcéry vrátili, starala sa o nich sama. Už sa nevydala, hoci jej dvorili viacerí. Vravievala však: "Jeden čert na celý život stačí."

Po druhej svetovej vojne sa zamestnala v obchode s mliekom a už od tretej ráno tam musela byť. "Chodila som do obchodu pešo niekoľko kilometrov. Mliekári mi vozili kanvy s mliekom skoro ráno a keby som len chvíľu meškala, ukradli by mi ich."

Dcéra Jarmila dodáva, že veru mama musela neraz robiť niekoľko mesiacov zadarmo: "Nemala inú možnosť, keď prišla o mlieko, musela si to odpracovať. Neskôr sa zamestnala v Zdroji, kde pracovala až do dôchodku v roku 1961. Mala 63 rokov."

Aj keď sa trápila, od muža peniaze nikdy nepýtala. Neskôr jej pomohli aj dcéry. Ani dôchodkové časy neboli jednoduché. Penziu jej vypočítali na 300 korún. Z toho zaplatila 299 korún nájom a za korunu si objednala Katolícke noviny. Predala teda dom za 67-tisíc korún a presťahovala sa do bytu. Mala z čoho žiť.

Lekárov nemusela

Lekárom sa vždy vyhýbala. Nie preto, že by im neverila, ale pri toľkej robote nebolo času na zdravotné neduhy myslieť. Dokonca aj keď jej lekári nejaké lieky predpísali, ignorovala ich. Radšej zobrala tabletky a hodila ich do kontajnera, ako by ich mala užiť. Na jej huncútstvo prišla dcéra. "Keď som našla lieky v smetiaku, poriadne som ju spucovala," vraví dcéra, ktorej však A. Budínska trefne kontrovala: "Nebudem predsa brať žiadnu otravu"

A tak sa rodina poradila s lekárom. Ten našiel originálny spôsob. Poradil, aby jej kúpili Metaxu, aby si vypila každý deň pohárik. Ani ten veľmi nechcela. Hoci si zamladi rada zapálila cigaretku, alkohol ju nelákal. Škriabal ju v hrdle. "Dávali sme jej ju aspoň do mlieka. Spočiatku to piť nechcela, neskôr už pýtala sama."

Pred 38 rokmi si kúpila hrobku

Až do deväťdesiatky varila a piekla. Chodievala na huby, rada háčkovala a robila koberce. Vychýrené bolo aj jej pivo, ktoré varila doma. Myslela však aj na poslednú cestu a tak si v roku 1967 kúpila hrobku na košickom cintoríne. "No vidíte a takto sa drží. Vlani sme ju dávali opravovať. Jej stav sa v poslednom období zhoršil. Už nevidí najlepšie, problémy má aj so sluchom. Každý deň si však prečíta Korzár, ten jej musíme kúpiť. Pravda je, že si pozrie len titulky s veľkými písmenami," prezradila dcéra o mame, ktorá nám následne aj čosi prečítala: "Rektor UPJŠ, Malinovského kasárne nechceme," čítala z titulky.

Babička Budínska je silne nábožensky založená. Každý deň sa modlí, počúva rádio Lumen, dokonca si aj spieva. To, v akom jazyku zanôti, závisí od nálady, hovorí totiž aj maďarsky a nemecky. Zvyčajne si pospí dopoludnia, stane sa však, že prespí aj tri dni. Rodina si spočiatku myslela, že niečo nie je v poriadku, prišla však na to, že babka si len dobíja baterky. Recept na dlhovekosť je podľa nej jednoduchý: "Veľa sa hýbať a hlavne robiť."

Na otázku, či vie, že je najstaršou na Slovensku, odvetí: "Nehovorte! To preto, že som sa rozviedla."

Leto trávi na chalupe v Jasove, pretože vždy milovala prírodu. Keď sa jej opýtate, čo by jej urobilo najväčšiu radosť, odpovie bez okolkov: "Gaštanové pyré!"

Ešte donedávna bývala sama, dnes sa už ale k mame nasťahovala dcéra. Počas dňa je často doma aj sama. Nesťažuje sa. Občas si spomenie na rodinu, či na niektorý z momentov svojho života. Pozerá aj televíziu, politika ju už prestala zaujímať. Keď však vidí v telke nejakú staršiu ženu, zvolá: "Taká rancatá (vráskavá) a ide do televízie."

Alžbeta Budínska má päť vnúčat, desať pravnúčat a päť prapravnúčat. Občas ju prídu navštíviť, ale ako to chodí, mladí sa rozutekali po svete. Nemá im to za zlé, taký je život.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.