lístkami, ktoré sa primykajú k plodu, alebo sú rovnovážne rozostavené, alebo smerujú priamo hore. Šípky v tejto skupine ruží, podobne ako listy bývajú holé alebo chlpaté, ale len zriedkavo žliazkato chlpaté. Keď listy rozdrvíme v prstoch nevydávajú obyčajne nijakú príjemnú vôňu. Tieto ruže sú u nás najčastejšie a zaraďujú sa do skupiny ruže šípovej.
Patrí do nej viac druhov ruží. Názory systematikov na počet druhov nie sú ešte ustálené. Do jednej podskupiny môžeme zaradiť ruže, ktoré majú kališné lístky k plodu naspäť odstávajúce a ich čnelky nie sú vlnato chlpaté. Patrí tu aj ruža šípová. Nežliazkaté listy majú ruža šípová a ruža pašípová. Sú to najčastejší druhy našich ruží. Žliazkaté listy (aspoň na žilke a listovej stopke) má viac druhov, ruža lesklá má zuby lístkov zakončené žliazkou, ruža kostrbatá má žliazkatú len stopku listov a listové kostrnky. Tieto dva druhy sú pomerne vzácne. Ruža lesklá má naviac šípky žliazkato srstnaté. K druhom s rubom listov holým patrí aj vzácna ruža ostníkatá, ktorá má žliazkato chlpaté kvetné stopky.
K druhom ruží s naspäť ohnutými kališnými lístkami a rubom lístkov chlpatým patria druhy s kvetnými stopkami holými a žliazkatými. Žliazkatá je ruža Déseglisova, ktorá je veľmi vzácna. Nežliazkaté kvetné stopky má pomerne častá ruža kopcová s ústím kvetnej čiašky širším viac ako 1 mm. Úzke ústie kvetnej čiašky majú ruža tupolistá, s listkami na rube žliazkatými, pomerne vzácny druh a ruža krovisková, s rubom listom len chlpatým (aspoň na hlavnej žilke). Posledný druh ruže je veľmi hojným druhom (hojnejšia je len ruža šípová).
Do druhej podskupiny ruží okruhu ruže šípovej patria druhy so vzpriamenými kališnými lístkami, ktoré sú časté v horských oblastiach Slovenska. Ruža vogézska má listy na rube holé alebo s ojedinelými žliazkami, ruža kožolistá má rub lístkov husto chlpatý.
Systematika ruží je veľmi zložitá. Predpokladá sa, že tieto druhy vznikli krížením rôznych druhov a následkom veľmi špecifického mechanizmu sexuálnej reprodukcie a čiastočne aj apomixie (u nej embrya v semenách vznikajú bez oplodnenia). Majú 35 chromozómov a pritom sú schopné sa rozmnožovať (u druhov s nepárnym počtom chromozómov je normálne sexuálna reprodukcia nemožná).
Plody ruží (šípky) zbierame od septembra do silnejších mrazov v novembri. Obsahujú vitamín C, provitamín A, vitamíny B, kyselinu nikotínovú, vitamín K, sacharidy, pektín, organické kyseliny, karotenoidy, triesloviny a silicu. V nažkách je aj vitamín E. Šípky zvyšujú imunitu organizmu a odolnosť proti infekciám, sú slabo laxatívne a močopudné. Sú vhodné pre prípravu čaju (šípky pritom nevaríme) a z čerstvých plodov sa robia aj marmelády.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
