opis piatkového popoludnia v jednom z košických nákupných centier. Už z uvedených slov je jasné, že do metropoly východu nezavítal žiaden politik, ba ani nikto zo spevákov Repete, či seriáloví hrdinovia z "Medzi nami", ale predstaviteľ nastupujúcej generácie slovenského šoubiznisu. Štyria mestskí policajti, piati ochrankári a zhruba sedemstočlenný sfanatizovaný dav obdivovateľov, takáto pestrá chasa sa zišla na autogramiáde Rolanda Ricca, alias Desperada z VyVolených.
Tento fešný mladík, ktorý pôsobí ako stelesnenie tých najlepších ľudských vlastností, sa síce zhruba dve hodiny venoval svojim fanúšikom, no napokon si, hoci vyčerpaný, našiel čas porozprávať nám svoj životný príbeh. V predpremiére vám tak môžeme ponúknuť dosiaľ nezverejnené časti z jeho životopisu, ktorý vyjde koncom roka ako samizdat vo vydavateľstve Naše vojsko. Ako nám Roland exkluzívne prezradil, v novej knihe povie konečne pravdu o svojom dobrodružnom živote a vyvráti všetky fámy, ktoré o ňom boli doteraz prezentované. A tu sú niektoré vybrané kapitoly, ktorých nám v piatok v Košiciach prerozprával on sám.
O svojom otcovi
"V prvom rade chcem ubezpečiť všetkých, že nie som Róm ako som sa už stihol dozvedieť z médií. Som trochu počernejší, ale to je kvôli môjmu južanskému pôvodu. To bolo tak. Otec môjho otca, čiže môj dedko, pochádzal z Pakistanu. Poznal som ho a aj som ho videl na fotke. Pracoval na niečom takom, ako je veľvyslanectvo, ale potom tú budovu zbombardovali Laponci, aspoň tak sa tam hovorilo a on musel ísť preč. Odtiaľ sa dostal na Sicíliu, kde sa po dlhoročnej známosti oženil s matkou môjho otca. Babka sa volala de Ricco a dedko si zobral jej priezvisko. Oni mali potom môjho otca Antonia, bol to veľký fešák presne ako ja. Živil sa ako gynekológ a celý život mi pomáhal. Vďaka nemu som prišiel ako pätnásťročný o panictvo s jednou jeho pacientkou. Bolo to krásne obdobie, škoda len, že potom sa o ocka začali zaujímať mafiáni, lebo mu závideli, že má najnižšie účty za vodné a stočné v celom meste. Tri roky pred smrťou mu prestrelili koleno a hoci sa z toho vystrábil, skonal v roku 2000 v Miláne na krvnú embóliu. Niekde som čítal, že nejakí novinári získali dokument, ktorý potvrdzuje, že vtedy nikto taký v celom Taliansku nezomrel. Je to strašné, ako nám médiá vnucujú svoju pravdu a nespýtajú sa ju najprv mňa. Bol som na pohrebe osobne priamo v Miláne. Bolo to 19. júla 2000 alebo v roku 1999, teraz neviem presne, lebo akurát vtedy sa mi stratil kalendár a ako na potvoru sa mi vybila aj baterka v digitálkach. Otec chcel byť pochovaný potajomky a preto na matrike nemá žiaden záznam.
Čo som robil pred castingom na Vyvolených?
Na živobytie som si začal zarábať od osemnástich rokov. Zároveň som aj študoval, čo sa mi síce kvôli pracovnému zaneprázdeniu nie vždy darilo, no po piatich rokoch chodenia okolo školy bol pre mňa veľkou odmenou vysokoškolský diplom magistra psychológie, ktorý mi oskenoval môj kamarát Kamil. Keďže otec nevedel číslo môjho bankového účtu a vždy sa mu peniaze, čo mi posielal, vracali späť do Talianska, musel som popri štúdiu chodiť na brigády. Najprv som predával šatníkové dvere v hypermarkete, potom v obchode s koženými vecami a tam som zistil, že som stvorený pre prácu s ľuďmi. Potom som robil pomocného vychovávateľa v ústave, no odtiaľ som musel odísť, lebo podľa nového zákona som tam už bez vysokoškolského vzdelania robiť nemohol a diplom od Kamila mi, neviem prečo, nechceli uznať. Neskôr som pracoval na Kramároch na urológii i neurochirurgii ako sanitár, mojou hlavnou náplňou bolo rozveseliť chorých. To sa mi celkom darilo, lebo pri mne na rozdiel od iných doktorov nikto nezomrel. Potom sa začala moja kariéra u "mekáčov", kde som ako hostes vykonával svoju prácu celým srdcom i telom. Žiaľ, prepustili ma, hoci boli so mnou všetci spokojní. Vraj som poškodil ich dobré meno tým, že som moderoval v uniforme s hamburgermi striptíz. Pravdou však je, že ma udali kolegovia, ktorí mi závideli, že som zarábal oveľa viac ako oni. To ma nazlostilo a odišiel som do zahraničia. V jednej komunite v Palerme som pracoval pol roka s drogovo nezávislou mládežou. Cez leto som robil aj animátora na Galapágoch, pri mori v Rakúsku a Švajčiarsku a tiež aj v Albánsku, kde som na internete našiel, že sa koná casting a odvtedy som bol vo vile.
Budúcnosť patrí mne - Desperadorovi
Účinkovanie medzi Vyvolenými hodnotím ako skvelú skúsenosť pre moju ďalšiu profesionálnu kariéru v šoubiznise. Hoci som pomerne skoro vypadol, dostal som aj vďaka svojmu talentu mnoho ponúk, ktoré mi zabezpečia slušný život aj na dôchodku i bez toho, aby som musel vstúpiť do druhého, tretieho alebo ďalších pilierov. Na stole mám scenár k tretiemu pokračovaniu filmu Desperado, no veľmi sa mi tam nechce hrať, odkedy som sa dozvedel, že Salma Hayek pribrala. Ale keď mi zdvihnú honorár, možno si to rozmyslím. Hoci sa chvíľu hovorilo, žeby som mal ísť ako náhradník do Big Brother, napokon som tam neskončil. Teraz som ale napríklad dostal lákavú ponuku moderovať po tom katastrofálnom Chudákovi druhú sériu VyVolených. Ešte som sa zatiaľ nerozhodol, lebo v tom čase ma oslovila aj MTV, aby som uvádzal vyhlásenie ich hudobných cien roka 2005. Obe ponuky sú atraktívne, už dlho som nevyužil svoju oxfordskú angličtinu, a tak by som zobral moderovanie oboch vecí.
P. S. Ak máte záujem o novú Desperadovu knihu s názvom Môj život, pripravili sme pre vás darček. Ak dnes do 23.23 hod. pošlete mail na adresu desperadokorzar.sk a budete medzi prvými 100 záujemcami, knihu vám aj s osobným venovaním od Desperada pošleme na vašu e-mailovú adresu ešte pred Vianocami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
