Tento zákon v minulosti zmietol zo scény, alebo odsunul na perifériu záujmu rôzne analógové médiá, ako vinylové gramoplatne a magnetický záznam na pásku, ale v rovnakej miere sa týka aj digitálnych nosičov (stačí spomenúť diskety). Dnes, keď sú na vrchole slávy CD disky, sa zrejme opäť blíži historický evolučný zlom, ktorý ich popularitu postupne utlmí. Ako uviedla Japan Recording-Media Industries Association, celosvetový predaj CD diskov dosiahne v roku 2005 svoj strop v podobe 7,144 miliardy predaných nosičov, aby už v roku 2006 zaznamenal mierny pokles na 6,911 miliárd. Naproti tomu DVD-R a DVD+R, predaj ktorých markantne rastie, sa v tomto roku predá vo svete odhadom 3,643 miliardy kusov. Číslo je síce oproti CD-R polovičné, ale oproti roku 2004 znamená až 2,7 násobný nárast. Pre rok 2006 sa v prípade DVD uvažuje s ďalším rastom o 40 % (na 5,159 mld. nosičov), čo znamená, že už v roku 2007 by mohol predaj DVD diskov prekonať počet predaných CD. Rastúca popularita DVD rekordérov (o prehrávačoch nehovoriac) už učinila z videorekordérov nepredajný artikel a má fatálny dopad aj na predaj kaziet VHS. Aj v kamerách postupne magnetické médiá ustupujú (s výnimkou Mini DV kaziet) na úkor 8 cm DVD diskov. Každé zrniečko zrodu však v sebe nesie aj perspektívu zániku. História CD nosičov je zatiaľ oproti gramoplatniam a magnetickému záznamu zvuku a obrazu relatívne krátka, keďže od komerčného uvedenia kompaktného disku na báze spoločného štandardu firiem Philips a Sony uplynulo (po niekoľkoročných sporoch) len 23 rokov. Ale nástupnícka DVD technológia bude mať ak nie životnosť, potom určite obdobie slávy zrejme podstatne kratšie. Od nástupu DVD v roku 1996 totiž uplynulo len 9 rokov a klasické DVD už čoskoro prestane byť „in. O slovo sa hlásia vylepšenia v podobe HD DVD, Blu-ray a na budúci rok by sa mali objaviť optické disky s priestorovým holografickým záznamom. Ich prvú fázu s kapacitou „len 300 GB už na rok 2006 ohlásili firmy Maxell v spolupráci s InPhase Technologies a spoločnosť Optware. Druhá generácia holografických diskov by mala priniesť kapacitu až 1,6 terabajtov (pri obojstrannom zázname) a rýchlosť čítania 640 Mbit/s, mnohonásobok oproti dnešným DVD. Takýto disk na jednej strane dokáže zaznamenať až 75 hodín videosignálu v kvalite HDTV. To by mohlo byť zároveň odpoveďou, na čo je takáto kapacita vôbec potrebná. Na druhej strane, najrozšírenejšie formy umeleckých diel, hudobné albumy, filmy, alebo romány nebudú mať niekoľkonásobne väčší rozsah z hľadiska obsahu len preto, že prídu vysokokapacitné médiá. Aj dnes napríklad nie je dĺžka audio CD v zásade väčšia, než bola dĺžka albumu na LP platni pred dvoma desaťročiami. Na CD sa síce zmestí niekoľko bonusov, prípadne videoklip navyše, na DVD je to celé aj s obrazom, rozsah však zostal radovo rovnaký, ako v čase LP platní. Aj v prípade nahrávky obrazu vo formáte TV s vysokým rozlíšením budú kapacity v rozsahu stoviek a tisícok GB na jednom médiu pre umelcov predimenzované. Poslúžia skôr ako archív údajov pre samotných užívateľov, ktorí si na jeden disk zaznamenajú desiatky filmov, alebo hoci celú diskotéku. Možno sa dočkáme aj realizácie myšlienky, že v predajni multimédií si kúpite univerzálne médium, kde bude zaznamenaná napr. klasická hudba všetkých autorov od 17. storočia dodnes a na počúvanie konkrétnych diel sa budú dokupovať len softvérové licencie. To isté by mohlo platiť v prípade filmov alebo literatúry. Predstavte si však prelomenie softvérovej ochrany takýchto médií hackermi...
Autor: erik
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
