úvaha: Summit lídrov EÚ v Bruseli, kde sa bude o eurorozpočte rozhodovať, je pre náš región - či ktorýkoľvek iný - významnejší ako sobotňajšie voľby župana. Každý, kto vie deliť sedmičkou (Bratislava nemá nárok), už dokáže spočítať, že bruselský príspevok napr. do KE-kraja by mal byť vyšší ako celý obrat regionálnej samosprávy. K voľbám máme pritom ísť (aj) preto - aspoň nás k tomu politici vyzývajú - lebo ide o miliardy...
No - to je zrejme zjednodušenie. Hystéria, ktorá sa okolo eurorozpočtu v posledných dňoch rozpútala, ale naznačuje, že minimálne politici a ich dvory sú presvedčení, že od pravdy to ďaleko nebude. Ak sa však na celý koncert výrokov a výkrikov pozrieme len z mierneho nadhľadu, celkom presvedčivo vyzerá aj iná úvaha - politici a roztlieskavači tak trochu prichádzajú o súdnosť.
Hoci natvrdo sa karty odkryjú naozaj až o týždeň, médiá sú zavalené vyhláseniami, ktoré evokujú akoby deň posledného - európskeho - súdu. Kto nevie nič originálne, opakuje frázy, odpočuté od autorít. Povedzme, že vrcholoví lídri, ktorí budú sedieť za stolom, či ich "píár" družiny, hrajú nejakú taktiku. Komentátori komentujú - dobre, za to sú platení. Do tejto mäteže však ešte vykrikujú poslanci a rôzni druholigoví štatisti, za ktorých dáte tri a pol končatiny do ohňa, že nemajú tušenie, o čo ide. Za boľševika sa tomu hovorilo efekt stáda. Paška, Mikuš, Maňka, Demeterová a ďalší-ďalšie akoby súťažili, kto sa dokáže najviac pohoršiť nad britským návrhom. Podobne je to u susedov.
Všimnime si dobre; včera tu mal byť u Dzurindu na návšteve premiér Číny, ktorá brutálne, ale brutáááálne porušuje všetky ľudské práva, aké existujú. Ani jeden komentár (okrem tlačového stanoviska KDH) nebol. Keď ale ide o peniaze - "naše" - akoby ich pokropili kyselinou. Len aby sme všetci počuli, že oni nás zbedačiť nedopustia. To sú politici, opice vo výbehu. Blair napísal "nespravodlivý" rozpočet, tak škriekajú podľa nôt a hlasne, aby upútali pozornosť.
Len z trochu vyššej perspektívy pritom táto kauza pripomína väčšmi známe scenáre eurokompromisov typu zmluva z Nice či Kodaň (prístupové zmluvy), ako fatálny Titanic typu ústava. Hrajú sa skrátka šachy. Napokon sa EÚ premiéri zavrú na tri dni a vypotia krvavú dohodu, s ktorou budú spokojní všetci a nikto. Ale aj keby sa autor mýlil, čo nie je vylúčené, lebo tiež nevidí do žalúdka ani Chiraca, ani Blaira či Merkelovej, ktorí sú kľúčoví hráči a u každého z nich sa dá predstaviť, že smerujú programovo do nedohody. Aj tak - čo sa deje?
Predstava, že my, chudobní noví členovia, máme akýsi legitímny nárok na nejakú určitú sumu, ktorú nám zlý Blair teraz odmieta priznať, je absolútne chorá. Nevidieť, odkiaľ by sa taký nárok vzal. Eurorozpočet na 7 rokov, podobne ako každý iný rozpočet, je vec politickej dohody, o ktorej princípoch majú skrátka rôzni aktéri rôzne predstavy. Nejde o žiadny súboj pravdy a nepravdy, ale obyčajný biznis, v ktorom sa odkrýva pravá podstata únie. Že ju niektorí nechcú brať na vedomie, je ich problém. Finančný interval, ktorý sa rieši, je v rádoch naozaj ťažkých miliárd, ale v konkrétnych cifrách vyzerá tak: Maximum na prerozdelenie za 7 rokov 871 miliárd, minimum 846. A zrazu je nezrozumiteľné, prečo toľký hluk...
Zaujímavá a príznačná je pritom história sporu. Dnes si už nikto nespomenie, ale prvý návrh finančného výhľadu 2007-2013, ktorý postavila ešte stará Prodiho komisia, hovoril o 1,26 percenta z celkového HDP únie. Vzápätí sa ozvali tzv. čistí prispievatelia, čiže bohatí, ktorí viac dávajú ako berú, že je to veľa. A prvý výhľad novej komisie počítal už len so sumou vo výške 1,14 percenta HDP. Až v júni prišiel na stôl návrh luxemburského predsedníctva, ktorý povedal, že rozpočtový rámec bude 1,06. To je tých 871 miliárd eúr, čo ale vetovali Briti a ešte štyria. A teraz pointa: Za celý čas, čo rámec padal z 1,26 po 1,06, nikto jediný, ani maďarský, ani poľský, ani český premiér, ani Demeterová, ani Paška, ani Mikuš a tutti quanti ani raz neprotestovali. Ticho, nič. Cirkus vypukol až vtedy, keď Blair povedal, že pustí z tzv. britského rabatu iba ak sa zreformujú výdavky. Zníženie, o ktorom je reč, totiž dohodli ostatní za chrbtom Blaira, hoci vedeli, že nesúhlasí...
Iste, keďže ťažisko redukcie má ísť podľa britského návrhu cez fondy, nových členov by to zasiahlo o čosi citeľnejšie. Aktuálna ponuka Blaira je 8 percent dole, čiže pre Dzurindovu s Miklošovu propagandu to znamená, že nie 40-60 miliárd ročne, ale 36,8 až 55,2... Pričom súčasťou plánu je určité zjednodušenie prístupu k peniazom. Naozaj je za čo kričať, najmä ak každý vie, že plnú sumu v histórii eurofondov ešte žiadna krajina nevyčerpala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
