strane v článku najčastejšie choroby Slovákov v Uhorsku. Nespomenuli sme pôrodné baby, babice, lebo tie si pri pôrodoch museli počínať aspoň čiastočne odborne. Vo výnimočných prípadoch volali k pôrodu lekára. V Košiciach v rokoch 1848 - 1918 pôsobilo desať gynekológov a pôrodníkov a je až neuveriteľné, aké rozsiahle boli ich aktivity aj mimo ich hlavnej profesie. Posúďte sami z činnosti tých, ktorých predstavujeme.
MUDr. Ľudovít HARTMANN (1878 - 1929) pôvodom z Prešova, mal široké pole pôsobnosti. Ako kvalifikovaný chirurg pôsobil v pôrodnici, bol konziliárom verejnej nemocnice a primárom chirurgického oddelenia s röntgenovým laboratóriom, ktoré zariadil a vybavil z vlastných prostriedkov. Z jeho iniciatívy ako hlavného lekára odbočky Sanatórneho spolku arcikniežaťa Jozefa a pod jeho vedením zriadili ústav starostlivosti o chorých na tuberkulózu. Bol to tretí ústav tohto druhu v Uhorsku. Počas prvej svetovej vojny bol lekárom vo vojenských nemocniciach v Košiciach. Pôsobil v maďarskej a nemeckej chirurgickej spoločnosti a bol členom - korešpondentom medzinárodného boja proti tuberkulóze v Berlíne. Od vzniku ČSR vykonával len súkromnú prax, bol predsedom košickej maďarskej odbočky Zväzu čsl. lekárov a funkcionárom nemeckej röntgenologickej spoločnosti v ČSR.
MUDr. Jakub MUSKOVICS (1869 - 1902) bol známy svojou všestrannou dobročinnosťou a propagovaním rehabilitácie. Narodil sa v Sačurove a zomrel vo vlaku, keď sa vracal z Budapešti do Košíc. Okrem toho, že bol hlavným mestským lekárom a riaditeľom nemocnice, v čase cholerovej epidémie v roku 1870 viedol verejnú nemocnicu a tri brakové nemocnice, zriadené pre chorých na choleru. Zaslúžil sa o rozvoj zdravotníctva aj verejnoprospešných inštitúcií, bol 18 rokov predsedom ženského spolku Humanitas, podporoval finančne aj organizačne základinu pre chudobných študentov, na terajšej Rooseveltovej ulici č. 3 vtedy Ružovej v Košiciach zriadil rehabilitačný ústav so švédskym telocvikom a masážami. Popri množstve práce, akú vyžadovala lekárska prax aj spomínané aktivity, publikoval, redigoval a vydával politicko-hospodársky týždenník Haladás.
MUDr. Gejza NAGY (1869 - 1922) po štúdiách začínal v Zlatej Idke ako banský a obvodný lekár, po praxi na zahraničných klinikách sa usadil v Košiciach, kde okrem praxe pôrodníka bol aj mestským lekárom a bol aktívny vo verejnom zdravotníctve. Poriadal kurzy prvej pomoci pre hasičov, policajtov a záchranárov a prednášal a publikoval v infekčných chorobách. Za túto činnosť mu kráľ udelil titul kráľovského radcu a ministerstvo zdravotníctva mu ponúklo funkciu radcu na odbore zdravotníctva. Po roku 1919 študoval dejiny medicíny v Košiciach, ktoré zostali v rukopise.
MUDr. Jozef SENKA (1846 - 1911) pochádzal z Rimavskej Soboty, pôrodnícku kvalifikáciu získal vo Viedni, pôsobil v Košiciach, kde bol zároveň aj riaditeľom verejnej základninovej nemocnice. Táto bola na poprednom mieste v krajinskom meradle, no v roku 1901 už kapacitne nevyhovovala, preto Senka navrhol postaviť novú veľkú nemocnicu so štátnym príspevkom. V roku 1910 uverejnil memorandum, kde podrobne zdôvodnil svoj návrh, ktorý sa už za jeho živote nezrealizoval, až v rokoch 1914 - 1918. Zostavil stanovy verejnej nemocnice a pravidelne vydával správy o jej činnosti. Založil Spolok na ochranu zvierat, zostavil štatút na ochranu týraných ťažných zvierat a o svojom závete založil základinu na ochranu zvierat. Ako člen mestského zastupiteľstva a člen jeho zdravotnej komisie dával podnetné návrhy na zlepšenie verejného zdravotníctva.
MUDr. Dávid SPATZ (1837 - 1918) chirurg a pôrodník, praktický lekár v Turni počas epidémie cholery, vojenský lekár, hlavný župný lekár a lekár košického okresu. Kráľ mu udelil zlatý záslužný kríž, riaditeľstvo železníc titul radcu a bol povýšený do zemianskeho stavu aj so zmenou mena na Söter. Angažoval sa v Zväze lekárov Abovsko-turnianskej župy a počas I. sv. vojny riadil nemocnicu Červeného kríža v Košiciach v Dessewffyho paláci na Hlavnej ulici.
MUDr. Gustáv SZABÓ (1877 - 1942) od roku 1906 pôsobil vo verejnej nemocnici v Košiciach ako komisár pôrodníckeho oddelenia, prednášal na ústave pre vzdelávanie pôrodných asistentiek (tzv. babská škola) a bol gynekológom nemocenskej pokladnice. V 1. sv. vojne bol vojenským lekárom a získal vyznamenanie rytierskeho kríža radu Františka Jozefa. V rokoch 1925 - 1942 mal v Košiciach vlastné sanatórium. Venoval sa zdravotníckej osvete a prednáškovej činnosti o ženských chorobách.
Na škole pre pôrodné asistentky pôsobil aj MUDr. Michal ŠELIGA (1881 - 1945) a ako univerzitný profesor na klinike Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Riaditeľom ústavu pre vzdelávanie pôrodných asistentiek spojeného s pôrodnicou bol MUDr. Ignác WIDDER. V Košiciach aj širšom okolí bol jedným z najznámejších lekárov a aj ako konziliár. Mal súkromnú prax, bol však aj lekárom pôrodnice a detského domova spolku Bieleho kríža, dva roky aj riaditeľom štátneho detského domova.
Pokiaľ ide o celkový počet lekárov v Košiciach, ten vzrastal s nárastom obyvateľov. Podľa údajov o osobnostiach zdravotníctva Dr. Márie Mihókovej v priebehu rokov 1848 - 1918 bolo v Košiciach v roku 1840 9 lekárov a 5 chirurgov (títo vykonávali funkciu chirurgov, nie prax). V roku 1854 bolo 14 lekárov a 1 chirurg, v 70. rokoch 22 lekárov a 2 chirurgovia, v 90. rokoch asi 30 lekárov. V roku 1905 bolo 22 vojenských, 38 civilných lekárov, z nich 28 mali súkromnú prax, 10 úradných, nemocničných a ústavných lekárov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
