Aby mali na splatenie dlhu a opravu nemocnice, rozhodli sa predať kasárne
Mestá rovnako ako ľudia majú a mali vždy problémy. Ich "otcovia" ukazovali návštevám to, čo bolo dobré, tienistými miestami sa nechválili. Prekvitalo predražovanie potravín i nájomného, mestské pokladnice boli takmer prázdne, ľudia nemali prácu. Ako to bolo v Košiciach i v Prešove v prvých mesiacoch roku 1921, dozviete sa z nasledujúcich riadkov.
Sprísnené opatrenia
Najviac práce mal Úrad pre znemožnenie úžery a to pri kontrole predražovania na trhoch, v obchodoch i na miestach, kde bol zakázaný predaj. Iba za jediný deň zhabali kontrolóri vyše 50 metrických centov suchej fazule obchodníkom, ktorí ju predávali po 15 - 20 korún za jeden kilogram. Župný obilný ústav jej mal uskladnených niekoľko vagónov po 4,50 K za kilo, lenže obchodníci kupovali fazuľu radšej od roľníkov za trojnásobnú cenu. Dotiaľ, kým im súd nenaparil vysokú pokutu. Pokutovali aj tých, ktorí neposlúchli nariadenie magistrátu o ohlasovacej povinnosti každej uvoľnenej miestnosti alebo bytu do 24 hodín. Od februára sprísnili pohraničnú kontrolu cestujúcich vo vlakoch. Na rozdiel od predošlého systému, podľa ktorého museli vystúpiť z vlaku všetci cestujúci, nový poriadok nariaďoval vystúpiť iba tým, ktorí mali veľmi objemnú batožinu. V tom čase kšeftári pašovali tabak, lieh, cukor a iné potraviny. O nových predpisoch rozhodlo zasadnutie zástupcov Správy železníc ČSR, Poľska a Rakúska v Košiciach.
Mestské financie sú plané
V Prešove rokovala mestská rada o rozpočte na rok 1921. Mešťanosta Emil Hreblay ho charakterizoval slovami: "mestské financie sú plané," pretože za uplynulý rok prekročilo mesto rozpočet o pol milióna korún a štát žiadal túto sumu vrátiť. Jediným východiskom bolo zvýšiť mestskú daň o 20 percent, predať vojenské kasárne štátu a z príjmu splatiť dlh. Financie potrebovalo mesto aj na opravu budovy Mestského domu, v ktorom sídlila nemocnica, slúžiaca pre chorých obyvateľov troch okresov. Iba "infekčná nemocnica" si vyžiadala 50 tisíc korún na najnutnejšiu opravu. Opravovať by ju mal kto, lebo bola veľká nezamestnanosť murárov. Až dvetisíc. Medzi nimi bolo veľa tých, ktorí počas trvania Uhorska murárčili v Maďarsku.
Mestská rada v Prešove riešila aj vzťahy medzi hlavným policajným inšpektorom Richardom Brunnerom a hlavným policajným kapitánom Jánom Thomkom, ktorí mali medzi sebou "stále malé nezhody ohľadom poriadku v meste". Skonštatovala, že "už nažívajú v naprostej služobnej zhode". Hladinu verejnej mienky rozkolísal súdny spor medzi predsedom sedrie v Prešove Dr. Mrkvanom a tajomníkom advokátskej komory Dr. Botkom. Tajomník rozširoval o predsedovi sedrie (súdu), že robí nátlak na sudcov pri vynášaní súdnych rozhodnutí z pozície svojej funkcie. Tajomník Botka súdny spor prehral a za "utŕhanie na cti" musel zaplatiť tritisíc korún.
Vláda povyšovala, mestá vítali delegácie
Január - február boli aj obdobím návštev a povyšovaní. Sedriálneho sudcu v Prešove Dr. Ladislava Farkaša povýšila vláda ČSR o jeden stupeň do siedmej hodnostnej triedy. Ponovoročné povyšovanie bolo aj v Spišskej Novej Vsi, kde o stupeň vyššie postúpil vrchný štátny zverolekár František Formánek. Vláda mu udelila aj titul Štátny veterinárny inšpektor.
Do Košíc prišlo na návštevu niekoľko významných ľudí aj delegácií vyšších orgánov. Boli vždy mimoriadnou udalosťou a príležitosťou pre mesto, aby sa ukázalo v najlepšom svetle. Vo februári to bola delegácia Národnej rady ČSR z Prahy. Hoci jej pobyt trval iba pol dňa, poradca župana Dr. Juraj Bulla ju povozil autom po Hlavnej, zaviedol ju do Dómu sv. Alžbety, Komenského ústavu, kde bola polepšovňa pre chlapcov, do Štátnej ľudovej školy na Hviezdoslavovej ulici, do dievčenského gymnázia, Obchodnej a hospodárskej akadémie. Vtedy poslanci i ministri cestovali vlakmi, takže popoludní Dr. Bulla odprevadil hostí na železničnú stanicu k rýchliku, kde im ešte odovzdali kvety zhromaždení železniční zamestnanci. Delegácia mala byť večer v Liptovskom Svätom Mikuláši.
Mešťanostu Dr. Mutňanského navštívil minister pre správu Slovenska Dr. Ján Mičura, aby s ním prerokoval správu o rozdelení veľkostatkov pred poradou v Bratislave. Do Košíc pricestoval aj osobný lekár L. N. Tolstého MUDr. Dušan Makovický, keď prišiel navštíviť svojho brata Vladimíra, vtedajšieho prezidenta Slovenskej banky v Bratislave na liečebnom pobyte v Herľanoch. Významná udalosť sa v tom čase udiala v Gelnici - nebola to návšteva "zhora", ale zmena majiteľa ortuťových baní. Kúpila ich pražská spoločnosť PRIMEX a po dvadsaťročnej prestávke v nich mienila obnoviť ťažbu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
