a za kdečo. Podobnosť týchto agrárnikov s eurobyrokraciou spočíva vo fakte, že, po prvé, jedni bez druhých si už ani nevedia život predstaviť. Po druhé, sú to dve vrstvy, ktoré preukázateľne a bez akýchkoľvek pochybností žijú na úkor spoluobčanov priam manifestačne. A - po tretie - žijú stále lepšie.
Stredajšia akcia pred bratislavským parlamentom, na ktorej sa zúčastnilo údajne tisíc ľudí, preto len pripomenula, že - veru - aj Slovensko je v únii. Tu stojí za zásadné vyzdvihnutie skutočnosť, že kým pred členstvom v EÚ sme protesty našich milých poľnohospodárov vídavali zriedkavo, ak vôbec, po vstupe ich komora a jej šéf Oravec furt čosi organizujú. V zime, na jar, v lete či na jeseň - vždy sú na ulici. Podobne u susedov Čechov, Maďarov a Poliakov. Toto je absolútne výrečný fenomén, keďže ani jedna trieda tak nezarobila na vstupe do EÚ ako práve títo. To je absolútne nesporné - dotácie narástli s európskymi o polovicu, vlani im pritieklo z Bruselu navyše 3,5 miliardy, ktoré štát dorovnal do sumy 7,7 miliardy. Eurostat už pred mesiacmi spočítal, že len za rok 2004 narástol príjem v slovenskom agrosektore o 29 percent oproti roku 2003. Živočíšna a rastlinná výroba sa zaradila medzi suverénne najrýchlejšie rastúce odvetvia v SR - krok s nimi stíhajú možno telekomunikácie a nejaké informačné technológie.
Takže, každý vidí, veľký je dôvod na štrajky a protesty. "Sme rozhorčení výškou podpory pre poľnohospodárov a sľub predsedu vlády, podľa ktorého nemalo dôjsť k zhoršeniu ich podmienok, pokladáme za nesplnený", kričal rovno na parlament predseda akejsi potravinársko-výrobnej komory či zväzu. Požiadavka znie, aby štát dorovnal v rozpočte priame platby na 60 percent úrovne EÚ (toľko je možné podľa prístupovej zmluvy - každý rok sa "dorovnávka" môže zvýšiť o 5 percent, až v r. 2013 bude 100). Mikloš, po štvorkolovom kickboxe s Bugárom na Bôriku a inde, totiž do kapitoly napísal "len" 54 percent, pričom pôvodne navrhoval (jasne, že vedel, že neuspeje, ale musel ísť zdola) 42 percent. Ide o rozdiely v stámiliónoch. Údajne je 54 percent menej ako u susedov, ktorí dávajú svojim plnú taxu. K tomuto sa autor nevie vyjadriť, lebo už nemá žalúdok ani nervy sa s absurdnou problematikou zaoberať, ale vie, že presne na vyššie dávky u susedov sa odvolávali aj pred rokom a - klamali. Na čele s Bugárom.
Rozpočet, viac ako pravdepodobne, prejde bez zmien, hoci včera Maxon navrhol zvýšenie o - maličkosť - nejakých 1 a pol miliardy. Minimálne 500 miliónov. Dobrá duša, žiadny problém, bud sa zvýši deficit, alebo sa môže ubrať z výdavkov obrany, lebo "len tak zabezpečíme čiastočne konkurencieschopnosť poľnohospodárstva". A tu je pointa komentára: Pravdou je presný opak. Kŕmenie agrárneho sektora bude skôr-neskôr fatálne práve pre príjemcov. Neustále dotácie definitívne a nenapraviteľne znižujú konkurencieschopnosť poberateľov. Subvencované farmy či družstvá sú v skleníkovom prostredí, strácajú schopnosť bojovať so svojou produkciou o miesto na trhu. Dnešné podmienky, hoci ešte pár rôčkov vydržia, sú pritom neudržateľné. Aj keď sa Francúzi bránia, reforma celej agropolitiky nemá alternatívu. Presne tak, ako skončili s cukrom - liberalizuje sa, ceny popadajú o tretinu či viac.
Cez víkend rokuje Svetová obchodná organizácia, ktorá už po niekoľkýkrát bude riešiť kľúčový problém svetového obchodu, ktorým je otvorenie trhov vyspelých krajín pre poľnohospodárske produkty z chudobného juhu. Európa a USA, naopak, chcú predávať svoje priemyselné tovary za výhodnejších podmienok na globálnych trhoch. Ak dohoda o liberalizácii nebude teraz v decembri, bude o rok. Európska poľnohospodárska politika, postavená na dotáciách a vysokých výkupných cenách, nemôže prežiť. A každý, kto sa na ňu ešte dnes spolieha miesto toho, aby hľadal spôsoby, ako sa prispôsobiť budúcim podmienkam, zahynie. Nás, neroľníkov, to nemusí strašiť. Naopak - dôsledkom bude pokles cien potravín možno aj o 100 percent či viac. Dotáciami totiž nielen farmárov živíme, ale aj zvyšujeme ceny, za ktoré potom ich produkciu nakupujeme. To je dôvod, prečo sa protesty, aké sme videli v stredu pred parlamentom, dajú nazvať kamikadze. S klapkami na očiach, pahltní po cudzích peniazoch, si pília konáre sami pod sebou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
