potravinových skriniach a špajzách aj zaváraniny. Keď sa na nich vytvorí plieseň, dáme ju preč a lekvár či kompót rýchlo spotrebujeme. A to sa nemá robiť!
Vieme, že z potravín môžeme ochorieť, napr. na salmonelózu, preto sa v horúčavách vyhýbame majonézovým jedlám, krémovým zákuskom aj niektorým druhom rýchleho občerstvenia. Snažíme sa jesť zdravé potraviny, celozrnný chlieb aj pečivo, lenže neuvedomujeme si, že okrem živín môžu obsahovať aj škodlivé látky, ak potraviny nesprávne uskladňujeme. Vytvárajú sa v nich vtedy pliesne a niektoré z nich produkujú počas svojej látkovej premeny pliesňové jedy. Výroba a uskladnenie potravín sú kontrolované, ale od chvíle, kedy ich kúpime, všetko záleží už len od nás.
Chlieb a pečivo nikdy "neutrafíme" kúpiť presne - buď je ho veľa alebo málo. Radšej však kúpime viac a šup s ním do mikroténu a do chladničky. Mali by sme kúpiť také množstvo, ktoré rodina zvládne zjesť do 48 hodín. Ak máme pri nákupe obľúbených druhov pečiva a chleba väčšie oči, mali by sme ich hneď zmraziť - pri teplote mínus 18 stupňov C sa uchová bez problémov. Väčšina druhov pliesní sa dá v pečive zistiť po dvoch dňoch skladovania laboratórne, lebo pliesne nie sú viditeľné okom, a ak áno, vyzerajú ako pomúčený chlieb. Veľa pliesní nevytvára ani typický pach. Predtým bola teória, podľa ktorej bol rast pliesní záležitosťou teplôt nad 10 stupňov C, dnes sa vie, že kvalitu pečiva nezachráni ani jeho uloženie v chladničke pri 8 stupňoch. Vysoké teploty tiež nič neriešia a ak pripravíme zo staršieho chleba hrianky (teplota nad 100 stupňov C), pliesňové jedy poputujú do nášho organizmu nezmenené. Ich najväčšie množstvo bolo zistené v chlebe, ktorý bol v mikroténovom vrecúšku týždeň pri teplote miestnosti. Na balenie pečiva používajme vždy nové vrecko a ak si berieme chlieb na dovolenku, kúpme druh s dlhšou trvanlivosťou.
Trvanlivé salámy kupujeme iba kvalitné a bez viditeľných zmien, vákuovo balené údeniny by sme mali spotrebovať po otvorení a neodkladať. Takisto si všímajte syry krájané v obchode. Všeobecne nie je dobré kupovať krájané syry do zásoby. O ovocí by sme mali vedieť, že nahnité alebo plesnivé kusy obsahujú jedy aj v takzvanej zdravej časti, preto také ovocie zo spodnej časti chladničky vyhoďte. Opatrnosť nezaškodí ani u džemov. Tie, ktoré majú menší podiel cukru a sú dosladené umelými sladidlami, sú náchylnejšie na tvorbu pliesňových jedov. Týka sa to aj kompótov. Menej sladené zaváraniny spotrebujme čím prv. Ani domáce džemy nemôžeme pripravovať z menej kvalitných surovín. Neľutujme zaváraniny na vrchu s pliesňou vyhodiť, lebo toxíny sú v celom množstve džemu.
Pliesňové jedy sú záludné a ich opakovaný prívod do nášho organizmu aj v malých dávkach môže mať neskoršie vážne následky - napr. zníženie výkonnosti imunitného systému i zhubné bujnenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
