Obnova lokomotívneho parku ČSD sa preto nedala veľmi odkladať. Stavbou výkonnej parnej lokomotívy pre rýchlikovú dopravu ČSD bola poverená První českomoravská továrna na stroje v Prahe-Libni (neskôr ČKD). Konštrukčná skupina v tej dobe vedená Ing. Vojtechom Kryšpínom navrhla dvojitý stroj typu 1´C1´ na prehriatu paru. V roku 1921 fabrika vyrobila prvú sériu dvadsiatich lokomotív nového typu, označených spôsobom, ktorý navrhol Ing. Kryšpín, a to radom 365.0. Ich kotol mal medené ohnisko, pričom predné pole roštu bolo vyklápacie. V parnom stroji boli dva valce s priemerom 570 mm a zdvihom piestov 680 mm. Priemer spriahnutých kolies dosahoval 1820 mm. Na rám lokomotívy sa použil plech. Predný behúň tvoril s prvým spriahnutým dvojkolesím tzv. Krauss-Helmholtzov podvozok. Výkyvný Adamsov behúň bol vzadu. Lokomotívu odpružovali listové pružiny uložené nad ložiskami náprav. Dodané lokomotívy mali acetylénové osvetlenie, jednoduchú saciu brzdu pre lokomotívu a automatickú pre vlak. V priebehu prevádzky dochádzalo ku zmenám: acetylénové osvetlenie nahradilo elektrické, saciu brzdu nahradila brzda Westinghouse atď. Adhézna hmotnosť stroja predstavovala 45,2 až 45,8 tony, hmotnosť v službe 72,9 až 74,8 tony. Lokomotívy 365.0, pôvodne určené pre rýchlikovú dopravu sa kvôli svojmu výkonu až 1100 kW neskôr ujali v doprave ťažkých osobných vlakov, pri ktorých vydržali až do roku 1948. Vtedy ich začali nahradzovať výkonné stroje radu 475.1, výrobok z továrne v Libni sa stal vzorom pre ďalšie typy úspešných konštrukcií. Lokomotívy 365.0 boli v prevádzke päťdesiat rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
