jedinečná živá príroda. Medzi pozoruhodné výtvory prírody na tomto území patrí Šútovský vodopád, ktorý je najväčším vodopádom celého pohoria.
Vodopád je hlavnou atrakciou krajinársky zaujímavej Šútovskej doliny. Tá sa hlboko zarezáva do južných a východných svahov a hrebeňových rázsoch hlavného fatranského hrebeňa v jeho časti medzi Chlebom (1 647 m), Poludňovým grúňom (1 460 m) a Stohom (1 607 m). Z tohto územia odvádza Šútovský potok s prítokmi pomerne veľké množstvo zrážkovej vody, ktorá prispela k vytvoreniu miestami tiesňavovitej doliny. Tá ústi bez väčšieho rozšírenia priamo do prielomového úseku Váhu medzi Kraľovanmi a Krpeľanmi.
Vodopád vznikol na terénnom zlome doliny, tesne nad sútokom dvoch hlavných vetiev Šútovského potoka. Tá západnejšia, na ktorej je aj vodopád, odvádza vody z úbočí Chlebu a Hromového, pričom voda sa na povrch dostáva v turisticky známych Mojžišových prameňoch (1 140 m). Z nich steká do lesného terénu a vo forme Šútovského vodopádu prekonáva skalný prah, ktorého spodok je v nadmorskej výške 765 metrov. Údaje o výške vodopádu sa líšia, v literatúre sa uvádza 30 - 40 metrov, pričom pomerne presné meranie z roku 1977 uvádza 38 metrov. Vodopád padá vo dvoch stupňoch, kompaktný spodný skalný blok je osem metrov vysoký, pri vysokom stave vody takmer neznateľný. Pochopiteľne, práve pri vysokom vodnom stave je vodopád najkrajší, zvyčajne to býva v apríli a máji, keď sa na holiach topí mohutná snehová pokrývka. Vtedy je Šútovský vodopád čarokrásny a stojí za návštevu.
Celé územie Šútovskej doliny je na rozlohe vyše 500 hektárov národnou prírodnou rezerváciou patriacou do Národného parku Malá Fatra.
BEDEKER
Prístup: Šútovský vodopád je prístupný prechádzkovou, modro značenou trasou zo Šútova (460 m, odbočka z hlavnej cesty medzi Kraľovanmi a Turanmi). Zo samotnej obce krátko po žltej do osady Rieka (15 min.) a ďalej už po modrej hore dolinou popri Šútovskom potoku. Po ceste niekoľko tiesňavových úsekov, v závere chodníkom k vodopádu (765 m, 2 h). Možnosť návratu tou istou cestou, alebo pokračovanie modrej v horskom teréne náročným výstupom k chate pod Chlebom (1 415 m, 3:45 h) a odtiaľ po zelenej na hlavný hrebeň Malej Fatry do Snilovského sedla (1 524 m, 4:15 h).
Zaujímavosti okolia: hlavný hrebeň Malej Fatry v úseku Veľký Kriváň - Stoh, Vrátna dolina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
