možno nie nielen slovenský. Gratulujeme.
Potešiteľné je, že za stredajší tip na tomto mieste, že druhého kola županských volieb sa zúčastní 11,5 percenta ľudí, sa netreba ani ospravedlniť. Voliči pretrhli cieľovú pásku v rámci štatistickej chyby. Hoci s podporou Rómov z PSK, ktorých povozili k urnám autobusmi a pri nakladaní vyplňovali prezenčné listiny... Veľmi povznášajúce. Ktokoľvek ich platil, urobil veľa pre rozvoj našej mladej demokracie.
Nielen v PSK, kde regulárnosť volieb bude zrejme napadnutá súdne, platí, že noví župani sú dieťatá strýčka náhodu. Z výsledkov sa nedá vyvodzovať vôbec nič. Účasť bola natoľko mikroskopická, že ani nominálny úspech Smeru, ktorý vlastnými ľuďmi dobyl Žilinu, Bystricu i Košice (a o chlp mu ušiel Trenčín), a ešte podporoval dvoch víťazných nezávislých, nemá žiadny politický význam ako signál. V Európe či vo svete by sme zrejme ťažko hľadali voľby, ktorým by tak zúfalo chýbalo akékoľvek politické posolstvo, ako toto druhé kolo. Napríklad: Na základe akých úvah zostali doma aj tí priaznivci Rudolfa Bauera, ktorí pred 2 týždňami volili? Úplná záhada. Tu nepomôžu debaty o počasí, Vianociach a pod. Trebuľovi prečo ľudia došli? Ľavica a Maďari už mali stromčeky, salónky a darčeky nakúpené a kresťania a pravica ešte nie? Analýza je bezcenná v Košiciach aj iných krajoch.
Zdenko Trebuľa bude v Košiciach "vládnuť" z vôle šesť celé jedna percenta oprávnených voličov (toľkí mu dali hlasy). Nič proti číslu - aj 6,1 je pekná cifra. Napríklad je to iba o desatinu percenta menej ako aktuálny rekord HDP v 3. kvartáli. Keby bol Trebuľa krasokorčuliar, 6,1 by bol mimozemský výkon - najvyššia známka je 6,0. Problém je, že nekorčuľuje, ale robí politiku. Systém, v ktorom hlas každého šestnásteho zapísaného voliča stačí, aby bola politikovi odovzdaná plná moc, nie je v poriadku. Je chorý. Toto nie je zastupiteľská demokracia, toto je hra nejakej hŕstky ľudí, ktorú ostatní ignorujú. Trebuľa ešte nemá koeficient najhorší; trenčianskeho župana si "zvolilo" 3,6 percenta oprávnených občanov. A tak ďalej; podporou vyššou ako každý desiaty volič sa môže "pochváliť" iba najvykričanejšia regionálna figúra - Belica z Nitry.
Toto nie je kríza legitimity, ale bankrot. Ignorovať sa dajú urny, ale nie ich odkaz; ľud krajské usporiadanie neprijíma, nevníma ako užitočné, je nad jeho rozlišovaciu schopnosť rozoznať jeho význam a nechať sa motivovať. Ešte raz treba totiž pripomenúť, že 18 (prvé kolo) resp. 11 percent nie je nízka volebná účasť, ale totálny bojkot sveta, ktorý riešia a v ktorom žijú politici. V Česku mali prvé župné voľby účasť 30 percent, v Maďarsku pred 12 rokmi 43 percent a v roku 2003 dokonca 50. Tu by sa dal použiť argument o neprirodzených regiónoch. Teda o tej "osmičke", ktorú odhlasoval parlament v roku 2001, hoci koaličný návrh bol 12 krajov a vládny splnomocnenec Nižňanský presadzoval vo svojom ideálnom projekte - 16. Aj keď to znie dôveryhodne, výhovorku vyvracia Bratislava. Tá je v "osmičke" de facto rovnaká, akou by bola v "dvanástke". A - 11 percent.
Iste, debata sa dá rozťahovať ďalej; metropoly (napr. Praha) majú zväčša status regiónov, nevytvára sa duplicita mesto-kraj, primátor Prahy je aj župan v jednej osobe. Vidíme teda, že minimálne usporiadanie Bratislavy je zbytočne zložité a nevhodné. Z Rakúska či Nemecka si môžeme vziať iné poučenie: Ich "vyššie celky" sú de facto štáty, spolkové krajiny, ktoré majú nielen parlamenty, ale dokonca vlády s ohromnými právomocami. A volebné účasti sa temer blížia veľkým voľbám.
Kopírovať to ale nemôžeme. Treba vychádzať z tradície, histórie a možností. A tu platí, že správny útvar, zavesený medzi NR SR a komunálom, na Slovensku jednoducho nemá ukotvenie. Slovensko je polovica veľkého Londýna alebo New Yorku. Síce podstatne členitejšie, ale rozmery rádovo podobné. Politici proste implantovali do systému štruktúru, ktorá nemá odozvu. Pričom tak urobili v mediálnej dobe, keď preferencie a záujmy sa dramaticky vzďaľujú verejnej politike a orientujú stále väčšmi spotrebiteľsky a zábavne. Do toho vstupuje plazivá degenerácia straníckeho systému. Neschopnosťou zorganizovať čosi, čo vzdialene pripomína kampaň, povedali o sebe veľmi veľa. Moc v regiónoch vykonávajú strany bez masového členstva, ktoré od kraja ku kraju reprezentujú desiatky tých istých, od revolúcie v politike zakonzervovaných osôb, čo sa do nohy popíšu krížom krážom po kandidátkach a potom simulujú akúsi súťaž. Pozor na vec. Na jednom konci nekvalita a nulový výber, na druhom konci totálna apatia a odcudzenie. To neskončí dobre.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
