Nevšedná oslava veľaváženého futbalu

založenia futbalu, ale preto, že počas dlhých rokov vychoval desiatky hráčov, čo pre dobro najľudovejšieho športu urobili veľmi veľa. Usilovní a pracovití mládežnícki tréneri i funkcionári, ktorí hlavne v posledných troch desaťročiach medzi prvými pochopili, že bez dobrých základov niet ani kvalitného futbalu, nerobili zbytočne. Vďaka tomu vyrástlo v tomto klube 21 ligistov, z nich dvaja si obliekli dres čs. reprezentácie (Flešár, A. Rusnák) , šiesti nastúpili za Slovensko (Vidumský, Buček, Kožlej, Reiter, Špilár, Buček), pričom člen širšieho kádra Juraj Čobej čaroval medzi žrďami Artmedie. Bývalý ligový útočník B. Andrejko ako asistent trénera sa zaslúžil zatiaľ o najväčší úspech našej dvadsaťjednotky, ktorá skončila na ME v roku 2000 na štvrtom mieste, bratia Rusnákovci, či Vladimír Gombár okrem toho, že hrali I. ligu, pôsobili aj na prvoligových lavičkách. V tomto klube dostal futbalové základy aj jeden z najlepších súčasných rozhodcov na svete Ľuboš Micheľ, jeho otec Michal odviedol mimoriadne veľa pri výbere a piplaní talentov. Vyzerá to tak, že takéto a podobné konštatovanie nemá pomaly konca-kraja. Aj preto, že sme nespomenuli všetkých, pritom sa i do tohtoročnej regionálnej Jedenástky dostali traja Stropkovčania Tirer, Veselý, Andrejko, a tiež rodák Štefánik, ktorý chytá v Giraltovciach. Avšak toto všetko nespomíname náhodne. Chceme tým len zvýrazniť, že vyhlasovanie výsledkov ankety, ktoré určili deviatu Jedenástku roka III. ligy SFZ v, sa dostalo na pódium mesta, kde futbal bol vždy veľaváženým športom.

Všetko, čo ľudia s futbalom v tomto meste dokázali, svedčí o tom, že mravčia práca, podložená túžbou po úspechoch a umocnená primeranou láskou, je ako nevysýchajúci prameň. Práve záver programu, v ktorom po vyhlásení Jedenástky roka prevzali domáci funkcionári z rúk predsedov SFZ Františka Laurinca a viceprezidenta SFZ a predsedu VsFZ Jozefa Kriša ocenenia pre klub, nastúpili na javisko bývali i súčasní funkcionári, tréneri a futbalisti. Nie pre tisíce, ale defilovali ako žijúce legendy stropkovského futbalu, ktorí prevzali tiež ďakovné diplomy. Veľa z histórie sme mali teda pred očami, mohli sme si spomenúť na všeličo z minulosti a prítomnosti. Stropkovčania nielenže vedia pracovať, ale si svoju robotu aj veľmi cenia. Dokumentovali to tým, že vo veľkej spoločenskej sieni, v ktorej hlavnými témami boli Jedenástka roka a jubilejné oslavy klubu, prítomní mohli vidieť aj veľkú výstavu fotografii z dejín klubu. Bola to parádna prechádzka, lebo mnohým nielen oživila minulosť, ale upozornila aj na rôzne zaujímavé fakty. Vieme, že niektoré mená ako napríklad Lehocký, Andrejko, či Rusnák sa v miestnom futbale objavovali častejšie. Málokto si však všimol, že jednu majstrovskú jedenástku tvorili až siedmi Andrejkovci, takže tej Klapzubovej šliapali poriadne na päty. Krásne fotografie sú vzácnou pamiatkou, aká chýba v mnohých súčasných, ale najmä v bývalých ligových kluboch. Konkrétne v košických, v ktorých akoby buldozer zrovnal všetko so zemou. Preto aj z tohto pohľadu si Stropkov zaslúži pozornosť a uznanie, že nepošliapal plody svojho úsilia . A ešte niečo. Ondavský oblastný futbalový zväz vlani po prvý raz práve v terajšom oslavujúcom meste vyhlásil Jedenástku zo svojich súťaži. Zmaturoval na jednotku. A teraz spolu aj so Stropkovčanmi si po regionálnej za rok 2005 zaslúži aj hviezdičku. Bola po všetkých stránkach o niečom inom, čo zaiste dobre padlo aj funkcionárom VsFZ, že hostiteľ s ich dôverou nehazardoval, naopak aj touto formou dokázal, prečo je futbal v Stropkove a v jeho blízkom okolí taký životaschopný a na kolená ho nezrazili ani časté odchody futbalistov. Ľudovo povedané: kto vie, ten vie. Nuž, a nám neostáva iné len dodať páni, klobúk dolu!