Určite ma neľúbi a rozmýšľa nad tým, ako ma opustiť. Čo mám spraviť, aby ma nenechal?" No a muž rozmýšľal nad problémom oveľa závažnejším: "Ako to tie muchy robia, že vedia sedieť dolu hlavou?"
Najprv som sa nad tým usmiala a povedala si, že je to dobrá kravina. No čím ďalej nad tým uvažujem, tým viac si uvedomujem, že je to tak. Prvý dôkaz je už len to, že som sa nad tým vôbec zamyslela. Podľa mňa väčšina žien naozaj rozmýšľa aj nad tými najmenšími drobnosťami a dokáže dôjsť k takým záverom, že Freud by len uznanlivo krútil hlavou. Problémom dnešných žien je to, že príliš veľa rozmýšľajú. Týka sa to hlavne citového života, či si to pripustiť chceme alebo nie. Niektorí ma považujú za obrovskú feministku, zástankyňu emancipácie žien a rovnosti práv mužov a žien. Áno, som na to hrdá, je to tak. Lenže už som sa veľakrát pristihla pritom, že stačí, ak by sa na mňa nejaký pekný chlap usmial a môj emancipovaný mozog začína mäknúť. Myšlienky sa odoberajú cestou snov a Zuzanka sa už so spomínaným vidí ruka v ruke na pláži pri západe slnka.
Našťastie mám v sebe aj dosť rozumu, ktorý po chvíli naivné romantické blúznenie prefacká a vráti sa do reality. Do krutej reality. Keď sa nejaká žena cíti byť naozaj tvrdá, darí sa jej v profesionálnom živote (no povedzme, že v mojich osemnástich rokoch mám za sebou viac skúseností napríklad aj z novín ako moji rovesníci), potrebuje sa podvedome na niekoho naviazať, na niekoho, o koho sa môže oprieť a raz za čas jej povie, že ju má rád. Toto podvedomie sa, bohužiaľ, veľmi ovládať nedá, a preto často končíme zaľúbené aj do chlapov, ktorých poznáme strašne dlho a zrazu bum a sme v tom. V citovom živote sa držím niektorými životnými pravdami. Citujem z sms-ky, ktorej by bola škoda, aby ostala uložená v schránke prijatých správ môjho telefónu. Je od jednej veľmi podobnej silnej ženy: "Každá z nás potrebuje lásku a obyčajne my, tzv. tvrdé ženy sa naviažeme na hocikoho, lebo to občas samy nezvládame... Keď si celý čas tá tvrdá, silná, sebavedomá a výkonná, myslíš si, že ťa nejaký chlap a debilné nežnosti v posteli nedostanú. Ale blud." A nemá pravdu? Áno, ženy sú od prírody citlivejšie ako muži a láska je pre nich skôr trápenie, ktoré keď prekonajú, tak sa možno raz dostanú do štádia šťastia. Žiaľ, zatiaľ sa nedokážem vyrovnať s tým, že som zase naletela a myslela som si, že "debilné nežnosti" ma nedostanú... Ale aká by som to bola tvrdá žena, keby som sa nedržala ďalšej pravdy vyjadrenej sms-kou od tej istej baby: "To, že nám Boh nedal penis, súvisí s absenciou bezcitnosti a enormnou náchylnosťou na citové hlúposti. Ale už len to, že si to uvedomujeme, je naše plus." Vysvetlite si to, ako chcete. Ja sa zatiaľ pokúsim nájsť ďalšie plus toho, že príliš veľa snívam a rozmýšľam.
(Poznámka zástupcu šéfredaktorky: Existovať s dvoma feministickými ženskými v redakcii je ako trest bohov, Alaha, Šivu, Višnu, Krišnu, Budhu a všetkých šamanov dokopy. Ale z toho, čo teraz napísala Zuza mi padla sánka...)
Autor: ztk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
