Rikkon. Koncertný majster, známy aj ako korepetítor finalistov súťaže SuperStar, na koncerte v košickom Štátnom divadle predviedol vlastné aranžmány klasických melódií filmových rozprávok za sprievodu orchestra. Počas skúšky sme sa s týmto vždy šarmantným elegánom krátko porozprávali.
- Čo hovoríte na popularitu okolo svojej osoby, ktorá sa strhla po SuperStar?
"Vôbec som nepredpokladal, že to celé dosiahne až takúto úroveň. Väčšinou pôsobím v zahraničí, aj teraz som sa vrátil z hudobnej mekky, z Carneggie Hall v New Yorku, takže to beriem dosť normálne. Som predovšetkým koncertný pianista a to že ma pozná trochu viac ľudí na tom nič nemení. Som normálny človek, nič sa v mojom živote nezmenilo."
- Ale musíte priznať, že vám mediálna popularita pomohla minimálne pri predaji vášho ostatného albumu Čarovný klavír...
"Áno, iste. Som rád, že klasická hudba, akú hrám sa takto dostane aj k ľuďom, ktorí by si ju ináč možno nevšimli. A navyše sa im to páči. Dnes sa dá v nahrávacom štúdiu hudbe veľmi pomôcť, dá sa zakamuflovať mnoho vecí. Preto až keď príde človek na pódium, ukáže sa, či to naozaj vie, alebo nie."
- Museli vás dlho prehovárať, aby ste zabŕdli do tzv. "ľahkej múzy", akou je SuperStar?
"Je pravda, že som hráč, ktorý je zvyknutý hrať vyslovene virtuózne. Ale bola to skúsenosť. Keď sprevádzate spevákov v SuperStar, tieto veci som musel dať troška nabok. Bol som tam vyslovene len v úlohe korepetítora. O tom to je, že musíte pomôcť človeku, ktorého doprevádzate. Ja by som mohol hrať, ako som zvyknutý s profesionálmi, že mi dajú noty, ja zahrám, čo sa odo mňa očakáva a do videnia. Ale je veľmi dôležité, aby speváci cítili vo vás oporu. Aj z profesionálneho aj z ľudského hľadiska. To je to najťažšie, lebo to buď v sebe máte alebo nie. Už sa stalo, že som hral a niekto preskočil slohu alebo niečo podobné. Bol priamy prenos, v tej chvíli som mohol zastať a nastala by zaujímavá situácia. Ale ja som sa rýchlo prispôsobil, aby z toho ten interpret mohol ešte relatívne bez ujmy vykľučkovať."
- Uvidíme vás aj v SuperStar dvojke?
"Áno, hral som už na divadelných kolách, ktoré sú dopredu predtočené, no a potom ma čakajú priame prenosy, keď sa budú predstavovať semifinálové desiatky."
- Netajili ste sa, že ste fanúšikom Katky Koščovej v čase, kedy sa ešte netušilo, že súťaž vyhrá. Máte podobný tip aj teraz, keď ste už mali možnosť počuť postupujúcich v SuperStar dvojke?
"Ťažko povedať. Je to ešte príliš skoro. Áno, priznávam, že sú tam zo tri talenty, ktoré, dúfam, sa dostanú dosť ďaleko. Ale to je často vecou sťastia, pretože i v Divadle som si všimol pár dobre spievajúcich hlasov, ale žiaľ, nepostúpili, lebo zlyhali po inej stránke. Takže sa sám nechám prekvapiť."
- Čo hovoríte na dopad prvej série súťaže? Na to, že spevácke hlasy, aké priniesla, neboli adekvátne využité v plnohodnotných debutových nosičoch...
"Viete, oni vydali prvé CD. Nemali také skúsenosti, aké som mal napríklad ja. Ja sa muzike venujem od malička, študoval som ju atakďalej. Oni majú veľkú medializáciu, spievajú pár rokov, sú v kapele a podobne, ale ten rebríček sa preskočiť nedá. Ani pri tom najväčšom talente, to neexistuje. Na druhej strane je veľmi zaujímavé, že keď ich teraz počujem na koncertoch, je to niečo úplne odlišné, ako na albume. Takto by som mohol menovať viacerých. Prekvapením bol pre mňa album Peťa Kotuľu. Nie zato, že som to krstil. Je tam cítiť vplyv Berca Balogha a jeho profesionálnych rád. Taktiež ma zaujal Peter Konček a tiež sa mi páči izraelský nádych hudby Mira Jaroša. Teraz je to už len o tom, ako sa sami presadia. Kto z nich zostane aj po roku hore. Publikum sa nedá oklamať. To hovorím z vlastnej skúsenosti. Buď niečo viete alebo neviete. V každom prípade im všetkým držím palce."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
