Košíc

V roku 1920 žilo v USA takmer 620 tisíc Slovákov, ktorí tam odišli za prácou. V roku 1922 bolo na svete vyše 317 tisíc duchovných. V tom istom roku vyrobili denne v Anglicku, ktoré bolo najväčším výrobcom ihiel na svete, 54 miliónov kusov. Na Kaukaze prepadávala cestujúcich lupičská banda pod velením ruskej šľachtičnej. Vo Francúzsku zomrel najstarší policajt vo veku 91 rokov a vo Víske v márnici "ožil" samovrah. To sú - spolu s ďalšími - kuriozity a zaujímavosti z dvadsiatych rokov tentokrát prevažne zo sveta.

V roku 1923 uverejnili v Amerike štatistiku o Slovákoch, ktorí sa v nej usadili. Údaje boli z roku 1920 a podľa nich celkový počet Slovákov bol 619 tisíc 866 oproti 281 707 v roku 1910. Počet slovenských prisťahovalcov vzrástol o 120 percent. Najviac - 28 tisíc ich žilo v Clevelande, na druhom mieste bolo Chicago s 25 720 Slovákmi, 19 425 žilo v New Yorku, 4 687 vo Philadelphii, v Bostone 188. Podľa sčítania v roku 1923 žilo v Amerike 622 796 Čechov.

K zaujímavým patrí aj štatistika o počtoch duchovných. V roku 1922 ich bolo na svete celkom 317 701, z toho 1 650 biskupov, 360 misijných biskupov, 300 tisíc kňazov, 10 tisíc misionárov, vyše 500 kňazov pre vnútorné misie. Misionárov - laikov bolo 5 tisíc, misijných sestier 30 tisíc.

V Anglicku mali presne spočítané, koľko čoho vyrobia, predajú, zjedia, vypijú, urobia. Na tomto princípe aj založili neskoršie Guinnessovu knihu rekordov. Ako najväčší výrobcovia ihiel na svete Angličania uverejnili v ročenke kuriozít tieto údaje: "Denne sa vyrobí 54 miliónov ihiel v Anglicku, 20 miliónov vo Francúzsku a 10 miliónov v Nemecku, t.j. z týchto troch štátov denne prichádza na trh 84 miliónov ihiel. Keby boli vedľa seba v priamej čiare, rovnala by sa táto polovici vzdialenosti cez Atlantický oceán do Ameriky. Množstvom ihiel vyrobených za niekoľko týždňov by sa dal urobiť pás okolo celej zemegule." Kam sa podejú toľké ihly? Najviac sa ich stratí. Keď by bolo v 20. rokoch v týchto štátoch a ich kolóniách 240 miliónov obyvateľov, pripadala by na každého každý tretí deň strata jednej ihly.

Čo vzrušilo verejnosť

Každá doba mala svoje špecifiká a udalosti, ktoré vybočovali zo zaužívaných medzí, ľudia považovali za kuriozity. Dnes sa nad nimi uškrnieme, lebo sme o poriadny kus ďalej vo všetkom, ale pobavia nás a priblížia časy dávno i nedávno minulé.

Ľudí 20. rokov vzrušila napríklad takáto udalosť: Známy newyorský sudca cestoval rýchlikom z Paríža do Cherbourghu a vo vlaku zbadal, že si zabudol v hoteli kazetu so šperkami. Keďže sprievodca odmietol zastaviť vlak, sudca z neho šťastne vyskočil a stopol auto do Paríža. Kazeta bola našťastie v hoteli, vzal ju a dal sa odviezť na letisko pri Paríži, kde si najal aerotaxi do Cherbourghu. Pristál v ňom práve vo chvíli, keď prichádzal rýchlik, z ktorého vyskočil do stanice. Takto stihol loď Groméris, na ktorú mal kúpený lístok.

Z úplne iného súdka je kuriozita, ktorá obletela čitateľský svet a vzrušila ho exotikou Kaukazu, kde sa pohybovali bandy lupičov a okrádali nič netušiacich cestujúcich. "Do remesla náčelníkov lupičských bánd sa už vodrali aj ženy" - napísali noviny. "Najznámejšia z nich je ruská šľachtičná kňažná Barbora Darelia. Má 24 rokov a je to neobyčajne driečne dievča." Verejnosť jej dokonca fandila a vzrušene hltala správy o jej "operáciách". Barbora, ktorú členovia jej bandy volali "naša kráľovná", utiekla z domu a pridružila sa k tlupe zbojníkov. Čoskoro si chytrosťou a odvahou získala ich neobmedzenú dôveru a preto ju zvolili za atamana. Svoje povolanie vykonával Barbora veľmi zdvorilo a jemne. Nestrpela surovosti a vražda sa jej bande stala takmer neznámym pojmom. Na čele tlupy prišla k sprievodu cestujúcich, o ktorých sa dalo predpokladať, že necestujú s holými rukami, vľúdne ich pozdravila a zdvorilo vysvetlila, že okolnosti ju nútia obrať ch o bohatstvo. Jej rozumné slová a zdvorilé spôsoby ilustrovali v protiklade banditi puškami pripravenými na výstrel. Cestujúcim nezostávalo iné, ako sa odovzdať do rúk osudu a vydať všetko, čo si Barbora žiadala. Naostatok im pripomenula, že musia na mieste ich stretnutia zostať ešte pol hodiny, ak im je život milý a dala im víno a karty na skrátenie času. Niekedy si s niektorými obratnými kartármi zahrala a pripila na zdravie. V bande vládla železná disciplína a vrchnosť bola proti nej bezmocná.

Vo Francúzsku zomrel nestor policajtov, 91-ročný Parížan Xavier Paoli. Preslávil sa tým, že robil ochranku každej korunovanej hlave, ktorá zavítala do Francúzska. Komisár Paoli bol pojmom medzi policajtmi a túto funkciu vykonával 25 rokov. Napísal knihu pamätí "Ich veličenstvá" a vydali ju, keď išiel do penzie.

V kríkoch našli mŕtvolku

O vzrušujúce, kuriózne či zaujímavé udalosti nebola núdza ani v ČSR. V septembri roku 1923 vo Víske pri Olomouci zastrelil 26-ročný Albert Wiedermann svoju 22-ročnú milenku Justínu Máderovú a potom si vpálil guľku do hlavy. Lekár skonštatoval smrť oboch a dal ich odniesť do márnice, kde ich telá položili do rakví. Odrazu sa z márnice okolo obeda začal ozývať chrapot a chrčanie. To Wiedermann vstal z mŕtvych! Celá dedina bola hore nohami. Jednak z vraždy zo žiarlivosti - Justína Máderová bola široko - ďaleko povestná svojou krásou a uchádzalo sa o ňu viacej mužov - a jednak z Wiedermannovho vzkriesenia. Považovali to za prejav božieho trestu pre vraha, lebo videli na vlastné oči, ako mu strela prevŕtala hlavu a vyšla von. Odviezli ho do zemskej nemocnice v Olomouci, kde sa úplne prebral.

Čierna kronika

V Petrovciach v Michalovskom okrese sa nemuseli ani strieľať. Tam kosil alkohol. V nedeľu na veľkej letnej zábave ho bolo neúrekom. Známa notorička Michalova - Gergeľová prekročila mieru natoľko, že pod kríkmi ďaleko od zabávajúcich sa si ustlala na tráve a tam naveky zaspala. Senzáciou bol aj úraz plavca na pretekoch v Košiciach. Skočil hlavičku do Hornádu na Masarykovej okružnej a narazil na kmeň stromu. Utŕžil dve tržné rany na hlave a vzrušení košickí diváci ho sprevádzali do nemocnice v Komenského ústave. Pretekár Székely bol zároveň novinárom v Budapešti a mal priniesť z Košíc aj reportáž.

Začiatkom septembra chodili deti do lesíka pri Hornáde na huby. V kríkoch našli mŕtvolku dieťaťa v papieri a vedľa nej bielizeň. Utekali pre policajtov a keď sa s nimi aj s policajným lekárom vrátili, dieťa bolo preč, nie však bielizeň. Podľa nej zistila polícia, že dieťa bolo v košickej nemocnici a jeho matka Cigánka sa dva mesiace liečila na pohlavnú chorobu. Uviedla falošné bydlisko a po prepustení z nemocnice sa dieťaťa pravdepodobne sama zbavila.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.