po hranicu s Poľskom a na juhu s Maďarskom. Časť pôvodného Zemplína je aj na území dnešného Maďarska. K Zemplínskej župe bolo v roku 1918 pričlenené územie Užskej župy, obce so služnovskými okresmi Sobraniec, Pavloviec n/U. a Veľkých Kapušian. Rozčleňuje sa na severný, stredný a dolný Zemplín. V severnom na Laborci, pri sútoku Laborca a Cirochy dominuje Humenné, ktoré bude stredobodom našej pozornosti. V ňom je Obvodný úrad Prešovského samosprávneho kraja. V jeho blízkosti sa stretáva Ondavská vrchovina s Beskydskou pahorkatinou a na juhovýchode za Laborcom sa hrdo vypína Vihorlat.
Humenné je vzdialené východne 76 km od Prešova a severovýchodne 79 km od Košíc. Jeho kataster zaberá 2867 ha pôdy a v meste žije podľa sčítania ľudu z roku 2001 37 tisíc obyvateľov. Od stredoveku obec a neskoršie už ako mestečko sa stalo strediskom poľnohospodárskej a remeselnej výroby, obchodu, kultúry a cirkevného života a od druhej svetovej vojny aj priemyselnej činnosti. Je to mesto mladé a najnovším urbanisticko-architektonickým riešením svojho centra patrí medzi nádherné mestečká východného Slovenska. Návštevníkov najviac dokáže zaujať námestie s pešou zónou, kde dominuje Fontána lásky a barokový kaštieľ.
Je veľká škoda, že na území Humenného a jeho okolia sa nerobil systematický, ale len náhodný archeologický prieskum. O bohatej histórii okolia svedčia mnohé nálezy a k tým najstarším patrí hrot zbrane z Kamenice nad Cirochou z obdobia 990 rokov pred n. l. Pozostatky kostry mamuta boli nájdené v Brekove, Topoľovke, Karne a Kochanovciach. V mladšej dobe kamennej 6000 - 2900 rokov p. n. l. sa ľudia začali zaoberať roľníctvom a chovom dobytka. O tom svedčia nálezy na ľavom brehu Laborca, zistené v roku 1984 pri výstavbe sídliska Pod Sokolejom, kde sa našiel vzácny črepový materiál z doby bronzovej, ako závažia z pálenej hliny na zvislé krosná, nádoby z lineárnej a bukovohorskej kultúry, čepele z obsidiánu a kamenné sekerky. Podobné nálezy boli objavené aj v ďalších obciach okolo Humenného.
Vzácnosťou tejto časti dnešného územia sú násypy zeminy ľudu Východoslovenských mohýl, ktorý tu prenikol po hrebeňoch Karpát v rokoch 2900 - 1900 p. n. l. a zaoberal sa pastierstvom a roľníctvom. Svojich mŕtvych pochovávali pod rozmernými mohylami, ktoré sa nachádzajú na pahorkoch N. Beskýd pri Brekove, Hažlíne, Udavskom a inde.
Pri bytovej výstavbe neďaleko železničnej stanice sa našiel vzácny poklad z bronzu s dvoma mečmi liptovského typu, päť sekeriek s tulajkami, päť kožených luníc a bronzový drôt. Poukazuje to na prítomnosť remeselnej výroby v tomto prostredí na rozhraní bronzovej a železnej doby. Podobné nálezy boli objavené v Stakčíne, Ruskej Volovej a inde. V obci Ptičie sa našiel poklad strieborných keltských mincí zo 4. storočia pred n. l. Pri Kalinove a Medzilaborciach sa taktiež našiel poklad strieborných rímskych mincí - denárov, ktorý vážil 1,5 - 2 kg a niekoľko kusov denárov sa našlo aj v meste Humenné.
Z 5. - 6. storočia sa našli nálezy po starých Slovanoch na teritóriu Humenného a v neďalekej Topoľovke boli odkryté žiarové mohylníky, ktoré dokazujú prítomnosť Slovanov a uplatňovanie žiarového pohrebného rituálu.
Severný Zemplín bol zaľudnený aj v 13. storočí, keď sa územie pričleňovalo pod Uhorsko, pravdepodobne v čase, keď bola zorganizovaná výprava kráľa Ondreja II. do Haliče. Prvá písomná zmienka o severnom Zemplíne pochádza z druhej polovice 13. storočia v listine kráľa Belu IV. z roku 1268, keď daroval Walonovmu synovi Razalovovi za zásekmi majetok Dlhé Pole, z ktorého sa vytvorila usadlosť Zbudské Dlhé. Postupne sa toto tvrdenie uvádzalo aj v ďalších donačných dokumentoch. V roku 1307 sa spomína hrad Brekov, ktorý patril Petrovi Peteňovi. Začiatky Humenného istotne siahajú taktiež do 13. storočia, o čom svedčia existujúce hrady Jasenov a Brekov.
Prvá písomná zmienka o Humennom pochádza z roku 1332, keď kráľ Karol Róbert daroval Filipovi Drugetovi Humenné a mohutné panstvo Druhetovcov na severnom Zemplíne, ktoré sa zachovalo až do roku 1684, do smrti Žigmunda Drugeta. Z bývalej obce sa vytvorilo v roku 1470 mestečko s obmedzenými právami, ktoré bolo stále v područí zemepánov Drugetovcov. Na tomto panstve sa uprednostňovalo poľnohospodárstvo a rozvoj mesta išiel stále dopredu, ale jeho najväčší rozkvet bol zaznamenaný až po druhej svetovej vojne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
