milej inštitúcii nič nedialo. Správy odtiaľ ale prenikajú na Slovensko najmä vtedy, keď odhlasujú čosi zábavného. Napríklad nedávno deklaráciu proti rasizmu - vo futbale.
Keby Ivan Mikloš včera na vládnej tlačovke neoznámil, že Slovensko odmieta harmonizáciu daňových základov, nikto by si doma ani nevšimol, že práve toto - teda spoločný výpočet daňového základu pre firmy v celej Európe - schválili europoslanci v utorok. Boli takí nenápadní, že dokázali uspať ešte i spravodajcu TASR, ktorý inak nevynechá žiadnu kravinu... Fajn - aspoň vieme, že pracujú.
Netreba sa hneď vyľakať. Minimálne z jedného dôvodu; Europarlament je jediný priamo volený zastupiteľský orgán na svete, ktorý nemá zákonodarné právomoci a okrem schvaľovania rozpočtov a zloženia Európskej komisie nerozhoduje temer o ničom. EP je zbor, ktorý viacmenej symbolicky hlasuje o smerniciach či iných návrhoch EK, o platnosti ktorých ale rozhodujú neskôr rady ministrov a premiérov. Ešte aj eurorozpočet, o ktorom rokujú predsedovia vlád dnes, môžu v EP len schváliť alebo odmietnuť - ale nie navrhovať zmeny. Takže báť sa niet dôvodu, ale...
Na rozdiel od stoviek banalít, ktorými sa E-poslanci rozptyľujú a kompenzujú komplexy zbytočnosti, je však harmonizácia daňových základov veľká politická agenda. Jej podstatou je síce iba zjednotenie techniky výpočtu sumy, z ktorej sa má daň z príjmu počítať, to znamená napr. nákladové a odpočítateľné položky (sadzby teda môžu byť rôzne), v princípe však ide o logický a nevyhnutný krok aj k neskoršiemu zjednoteniu daňových pásiem. Nebezpečenstvo úplnej harmonizácie je i hlavný argument Ivana Mikloša proti návrhu daňového komisára Kovácsa - a teraz už aj EP. Minister zopakoval aj svoju starú známu podmienku, že SR bude súhlasiť iba vtedy, ak bude "slovenský daňový základ spoločný v celej EÚ". Vieme o tejto podmienke síce už dávnejšie, ale pred dnešným zápasom o európsky rozpočet bolo príjemné počuť od Mikloša implicitne vyslovené stanovisko, že dane predmetom kšeftu byť nemôžu.
Niet totiž pochýb, že spoločné základy firemných daní by boli naozaj len medzikrokom k totálnej harmonizácii, ktorá by bola politicky nastolená okamžite, keby prvý krok prešiel. Takýchto príbehov o podaných prstoch a odkusnutých rukách až po rameno pozná EÚ už desiatky. Veľká opatrnosť je teda plne opodstatnená, keďže Slovensko má momentálne skutočne jeden z najlepších daňových systémov v Európe i na svete. Tu sa reforma - na rozdiel od iných oblastí - veľmi vydarila. (Pozor - to sa týka systému, nie 19 percentnej rovnej sadzby. Tá môže, a mala by byť, samozrejme, nižšia.)
Utorňajšie hlasovanie EP o daniach však zvyšuje politický tlak. Nevedno, či bolo aj načasované, aby sa zrodilo v predvečer rozpočtovej bitky, v ktorej novým členom ide o veľa (teda aspoň si to myslia - bohatstvo sa však rodí z práce, nie z eurofondov). Nesmie sa zabúdať, že jeden z najsilnejších hráčov, nemecká kancelárka Merkelová, má priamo vo vládnom programe napísané, že požaduje zníženie dotácií z eurofondov pre štáty s "daňovým dumpingom". To sú - podľa kancelárky a koaličných socialistov - zrejme všetky s nižšími sadzbami než má Nemecko. A kľúčový spor okolo britského návrhu rozpočtu 2007-13 sa vedie práve o štrukturálne fondy... Situácia je zaujímavá; Nemecko ako čistý platca a najväčší sponzor eurofondov je spokojné s britským návrhom, ktorý kráti štrukturálne fondy približne o 8 percent, a sú signály, že i mierne upravený včerajší návrh podporí. Na strane druhej vidíme poľského premiéra Marcinkiewicza a maďarského Gyurcsánya, ktorí s rozšírenými zreničkami a jazykom na zemi slintajú na každé euro. Obom je daňová problematika ľahostajná, eurokomisár Kovács, autor návrhu, je dokonca bývalý stranícky šéf Gyurcsánya... Slovom, v tábore nových členov možno očakávať zaujímavé turbulencie. Preto bolo dobré počuť včera Mikloša.
Z inverzného uhla pohľadu je ale zrejmé, že ani pozícia Slovenska nie je hodnotovo konzistentná. Stanoviská Nemcov, Francúzov a ďalších, ktorí hovoria, že na jednej strane sa od nich žiada, aby znižovali domáce deficity, lebo prekračujú Pakt stability, a na strane druhej majú platiť viac do fondov, sú legitímne. Je totiž dosť ťažké znižovať deficity, keď im domáci podnikatelia utekajú za lepšími podmienkami - napríklad nižšími daňami - investovať na východ... Iste, jedine rozumné, čo môžu urobiť, je, že miesto tlaku na harmonizáciu znížia doma dane. Lenže im to vysvetlite... Oni majú právo na svoj, hoci hlúpy, názor. I na rozhodnutie, koľko nasypú do eurofondov...
Tak sa majú veci v tej Európe. Dáme sa prekvapiť, čo z tohto zmätenia ekonomických jazykov vylezie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
