kaproch 10
"Považujem to za nechutný žart zo strany Greenpace, takto sa zahrávať so spotrebiteľmi," vyhlásil Simon. Pripomenul, že v súčasnosti nie je legislatívne stanovený najvyšší prípustný limit ftalátov v potravinách. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) zatiaľ určil tolerovateľnú dennú dávku na 3,5 miligramu (mg) pre človeka s hmotnosťou 70 kilogramov (kg). Aby sa dostal na túto dennú dávku, musel by denne zjesť 7 kg rýb. "Avšak spotreba rýb na jedného človeka na Slovensku je 4,3 kg za rok," spresnil minister.
Kontaminácia preto vôbec neprichádza do úvahy, zdôraznil Simon. Aby sa v tejto oblasti odstránili všetky pochybnosti, tento týždeň v pondelok na porade šéfov veterinárnych služieb 25 krajín Európskej únie (EÚ) Slovensko navrhlo, aby Európska komisia (EK) stanovila aj v oblasti chovu rýb maximálne prípustné hranice ftalátov.
Zo zistení veterinárov podľa Simona vyplýva, že ryby, ktoré odobral a skúmal Greenpace, boli kontaminované počas prepravy. "Museli prísť do styku s nevhodnými plastami a takým prostredím, kde sa kontaminovali." Pripomenul, že veterinári kontrolovali práve zabité kapre, takže tam nemohlo dôjsť k sekundárnej kontaminácii, ktorá by mohla byť spôsobená napr. kontaktom s nevhodným plastom a pod.
"Ftaláty sú chemické látky, ktoré sa používajú takmer všade pri výrobe plastov, pretože zlepšujú ich pružnosť," vysvetlila Katarína Chudíková z Úradu verejného zdravotníctva. Ftaláty nahradili predtým oveľa toxickejšie polychlórované bifenyly. Používajú sa najmä pri výrobe obalových materiálov na potraviny. Ich problém je v tom, že sa ľahšie dostávajú do ľudského organizmu, pretože sa ľahko rozpúšťajú vo vode. Ak sú teda do takýchto obalov zabalené potraviny, nemožno vylúčiť, že sa ftaláty do nich dostanú. "Treba však povedať jednu zásadnú vec, že pri konzumácii potravín nehrozí nijaké riziko toxicity z ftalátov. Riziko hrozí pri dlhodobej konzumácii potravín, keď ide o veľmi vysoké množstvo alebo o trvalý prísun ftalátov," zdôraznila Chudíková. Potvrdili to podľa nej aj laboratórne testy. Dlhodobé užívanie znamená približne priemernú dĺžku života človeka.
Podľa Chudíkovej však v prípade ftalátov a ich účinkov na ľudský organizmus treba zvažovať, čo je menšie a čo väčšie zlo. Pripomenula, že ftaláty sa používajú aj na výrobu najrôznejších plastových zdravotníckych prístrojov. Odpoveď na otázku, čo je dôležitejšie, či záchrana ľudského života, alebo obsah ftalátov, ktorých koncentrácia nie je škodlivá, je zrejmá. Rozhodne však podľa nej treba hľadať nové typy látok, menej toxických. V súčasnosti neexistuje vhodnejšia látka na výrobu plastov. Treba minimalizovať ich toxické zložky a hľadať iné druhy, menej toxické.
Cez potravinový reťazec, cez balené potraviny prichádza s ftalátmi do styku každý človek denne. Je to najväčší zdroj ftalátov, pripomenula Chudíková. Obsah ftalátov v plastových obaloch potravín stanovuje legislatíva - Potravinový kódex. Každý výrobca, ktorý vyrába plastické látky, ako aj každý dovozca musia zabezpečiť, aby hodnoty ftalátov boli dodržané v limitoch, ktoré stanovuje legislatíva. Preto ani v prípade kaprov by nebolo dobré podľahnúť panike. Opäť je to otázka väčšieho a menšieho zla. A samozrejme aj zdravej výživy. "Mali by sme ryby jesť, máme malú spotrebu rýb. Určite množstvo ftalátov v rybách, ktoré by sme jedli častejšie, nám uškodí menej, než to, že ryby jeme málo," dodala Chudíková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
