Rastlina je obyčajne rozkonárená a byľ je jemne ryhovaná a riedko listnatá.

Listy sú v obryse podlhovasto obrátene kopijovité, vykrajované pérovito laločnaté až pérovito dielne. Diely sú oddialené, zubaté a tupé. Dolné listy sú krátko stopkaté, horné uškato objímavé. Chocholíky úborov sú chudobné a vyrastajú v pazuchách listov aj na vrchole rastliny. Úbory sú za plodu krátko stopkaté, ich zákrovy sú holé, listene zákrovu sú na vrchole černasté. Zákrovček je zloženb z 8-10 listeňov, ktoré sú len 1-2 mm dlhé. Kvety sú žlté, jazykovité kvety chybia. Nažky sú 2 mm dlhé a medzi rebrami sú pritlačene chlpaté, opatrené bielym, lesklým chocholcom, ktorý je 3x dlhší než nažka. Starček obyčajný rastie často na poliach, v záhradách a na rumoviskách.

Okrem starčeka obyčajného rastie u nás na ruderálnych miestach aj starček lepkavý, ktorý je lepkavo žliazkatý a v lesoch miestami nájdeme podobný starček lesný, ktorý je trvalo pavučinato vlnatý a má zákrovček zložený len z 2 - 3 listeňov.

Je zaujímavé, že na Britských ostrovoch sa v súčasnosti vytvorili dva nové druhy starčekov z okruhu starčeka obyčajného. Ich vznik bol spojený s polyploidizáciou (zväčšením počtov chromozómov) a krížením. Aj v súčasnosti tak môžeme pozorovať vznik nových druhov rastlín, čo je potvrdením evolúcie rastlín. V súčasnosti sa tieto nové druhy intenzívne skúmajú, aby sa lepšie poznali cesty vzniku nových druhov rastlín evolučným procesom.

Starček obyčajný obsahuje alkaloidy senecionín a senecín. Preto je prudko jedovatý a má karcinogénne účinky. V minulosti sa užíval proti kŕčom, ako dáviaci prostriedok, pri ochoreniach pečene, chrlení krvi a zvonku sa užíval na rany. Používal sa aj pri menstruačných ťažkostiach. Vzhľadom na obsah prudko jedovatých, rakovinu spôsobujúcich alkaloidov je však pred jeho užitím ako liečivej rastliny treba prísne varovať. Poznáme viac druhov liečivých rastlín, ktorých užitie na menované choroby je bezpečné.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.