definitívne končí povinná vojenská služba a Slovensko bude mať iba profesionálne ozbrojené sily.
Poslední vojaci základnej služby narukovali v júlovom nástupnom termíne. Vojenskú prísahu zložili po mesačnom základnom výcviku 29. júla v Kežmarku a Vajnoroch. Minister obrany rozkazom pozastavil ďalšie povolávanie brancov na vojenčinu 15. júla počas hudobného festivalu Pohoda v Trenčíne. Legislatívne upravuje koniec vojenčiny a nástup profesionálnej armády balík troch zákonov - o brannej povinnosti, alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu a novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny a výnimočného stavu, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2006.
Skončí sa tak aj jedna éra, v ktorej mala "vojna" veľký vplyv na celé generácie mladých mužov. Sociológ Ján Bunčák pripúšťa, že s istou dávkou zlomyseľnosti sa dá predvídať, že mladí muži budú odteraz "zženštilejší". Pre mladé ženy sa zasa "stráca orientačný bod", keď si budúcich manželov hľadali spravidla spomedzi tých, čo už mali "po vojne".
Vojenčina bola často drsným prostredím, v ktorom sa mnohí mladíci ťažko vyrovnávali s ponižovaním a šikanou. Kedysi trvala vojenčina dva roky, ale aj tí, ktorí ju dnes končia po šiestich mesiacoch, hovoria o zbytočnej strate času.
Bunčák však zdôrazňuje, že pre celé veľké sociálne skupiny, napríklad Rómov, bola vojenčina "darom z neba", lebo sa tam naučili mnoho vecí, získali napríklad vodičský preukaz. Priateľstvá z vojenčiny často pretrvali po celý život. Bunčák však priznáva, že citlivejším ľuďom mohla vojna uškodiť a tiež, "ak na vojnu prišiel lump, stal sa ešte väčším lumpom".
Postupný útlm vojenčiny poznamenal aj život desiatok miest a obcí, kde bývali veľké kasárne. Posádkové mestá ako Jelšava, Kežmarok, Liptovský Mikuláš, ktoré boli desiatky rokov plné "záklaďákov", už dnes vyzerajú inak. Neprižení sa do nich toľko mladých ľudí a niektoré krčmy sú poloprázdne.
(tasr/tnm)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
