celonárodnej súťaži Nitrianska Lutna. Postupom času pozbieral ďalšie všemožné súťažné ocenenia a začal aj koncertovať. V rámci celosvetového turné hral v Afrike, Indii, Saudskej Arábii, Grécku, Rusku, Kanade, USA, Švédsku, Nórsku, Fínsku, Francúzsku a tak ďalej. Ošiaľ s názvom Slovensko hľadá Superstar pomohol aj jemu, ako korepetítor sprevádzajúci spevákov sa stal viacej známym aj na Slovensku.
Ako vnímate to, že až Superstar vás objavila aj pre ostatných, nielen pre nadšencov klasickej hudby?
- Úplne normálne... Ja som v prvom rade koncertný pianista a viac som účinkoval v zahraničí než doma. No a tým, že ma pozvali do Superstar ma ľudia spoznali aj na Slovensku, tým pádom už viac koncertujem aj tu. Ale že by sa u mňa niečo zmenilo, to nie. Publikum je všade rovnaké a pre mňa existuje len dobré a zlé publikum. To dobré vás vníma a zlé nepočúva. Spolupracujem aj na Superstar dvojke a teším sa, je to zaujímavé, nové tváre a tak. Som aj zvedavý, lebo každý je niečo úplne iné, majú svoj štýl.
Ste v kontakte s finalistami prvej Superstar? Sledujete ich hudobné počiny?
- Som s nimi stále v kontakte a aj som počul ich albumy. Niektoré CD by som mohol z profesionálneho hľadiska ohodnotiť, čo nerád robím. Ono je to tak. Toto je ich prvé CD. To prvé CD je buď také, že presvedčíte alebo musíte natočiť druhé CD. Takže asi tak. Oni sa dostali teraz hore na výslnie. Ja robím hudbu od malička a ešte stále sa mám čo učiť. Nie je to len jednoduché stať sa profesionálom.
Nepokladáte to za trochu nespravodlivé? Vyletieť z veľkej časti vďaka silnému tlaku médií...
- Nie, lebo im vôbec nezávidím, že si musia vyšliapať tie rebríčky. Je dobré, že niekto má medializáciu, je to naozaj fantasticky dobré. Aj keď má talent...
Vy ste nedávno odohrali koncert v Carnegie Hall. Aj napriek tomu, že koncertujete v rôznych krajinách a možno aj v svetoznámych sálach, bol niečím výnimočný?
- Hral som naozaj vo viacerých sálach vo svete, aj väčších než je Carnegie Hall. Ale tým, že Carnegie Hall je prestížna sála a kncertujú tam najväčší a najlepší hudobníci sveta a mal som tú možnosť tam hrať, to bola pre mňa veľká prestíž. Vnímal som to dosť veľmi vážne, vážne som sa aj pripravoval - skladby Lizsta, Horowitza... Hral som takéto ťažké virtuózne veci a prestíž bola tým väčšia, že majster Horowitz väčšinou hrával na týchto pódiách stále. A mal som možnosť zahrať v tej istej sále aj ja... A bolo to pre mňa také, také...
Výzva?
- Áno, výzva a jednak aj to, že máte možnosť, ktorá sa vám naskytne v živote možno raz. A vy to využijete a buď zahráte dobre alebo nie.
Za prvý album Čarovný klavír ste získali Zatú platňu, čo znamená dosť veľký úspech. Nechystáte sa nahrať aj druhé?
- Áno, plánujem to... Nechcem ešte veľa prezradiť, no chcel by som natočiť nejaké veci z klasickej hudby, ale také, ktoré budú aj poslucháči trochu poznať. Potom tam chcem aj nejaké štandardy alebo evergreeny, ale chcem ich zahrať v takom virtuóznom štýle. Chcel by som širokej verejnosti ukázať, že skladby, ktoré sú dosť notoricky známe, sa dajú zahrať aj vo veľkom virtuóznom štýle.
A nejaké ďalšie plány na najbližší čas?
- Plánujem teraz turné po Slovensku v takom virtuóznom štýle, kde by mal hrať aj Dalibor Karvay. My sme už aj spolu hrali v Slovenskej filharmónii. Viete, dnes hrať s niekým nie je problém, ale pre mňa je dôležité, aby som si s ním aj rozumel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
