poctivého usilovného študenta. O čo ide? Zbožňujem situácie (v ktorých som pravdupovediac občas aj ja), keď sa udeje nasledovné: Do autobusu sa poobede o tretej nahrnie päťsto osemnásť študentov zo školy, obsadia všetky "fleky". Na ďalšej pristúpi ledva chodiaca obstarožná teta s barlami s taškami z lacných potravín. Teraz prichádza situácia SPUŠ. Poctivý a usilovný študent vytiahne golier, o dušu sa začíta do pútavej knihy fyziky a nevidí a nepočuje nič naokolo. A samozrejme obstarožná teta stojí a čaká, čaká, stojí, čaká a čaká... A študák číta, číta, nevidí, číta, sedí, nevidí, sedí, sedí...
Túto situáciu ste určite zažili aj vy. Jedna vec je áno, my študenti sme lenivé prasce, ktoré sa jednoducho nepostavia. Ale naozaj existujú dni, keď škola človeka jednoducho umorduje na smrť. A nech si všetci dospelí hovoria, že študovať je jedna balada! Je to drina! Prečo potom naši rodičia stále nadávajú, "jóóój, 4 hodiny som sedela na seminári, tak ma bolí hlava..." Bodaj by sedela od nultej hodiny do siedmej vyučovacej a počúvala a stresovala, kedy ju zas vyvolajú. Avšak beriem škola je určite jednoduchšia ako pracovať 12 hodín za pásom či v obchode.
A na druhej strane: absolútne nechápem, prečo sa slovenskí dôchodcovia vyberú na nákupy na druhý koniec mesta v najväčšej špičke! To toho majú cez deň doma toľko na robote? Veď ušetrených 50 halierov na tatárskej omáčke ich nespasí. Ale naspäť k téme... Je doslova božské, keď si vychutnávate pohľad, ako stopätnásťročná babička uteká krížom cez štvorprúdovú cestu dva metre pred križovatkou, barle pod pazuchou, v druhej ruke dedkov ratlík, tašky si dobre že nedá do pusy a trhne si to károm svojou svetelnou rýchlosťou pomedzi mercedesy a audiny, ktoré z nej raz dva vedia urobiť darkyňu orgánov. Strácajú dôchodcovia pud sebazáchovy či čo?! Ešte sa starenka začne rozčuľovať, že "čo trúbi debil za volantom"...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
