prieskumov. Keď už nás tá politika tak baví, že županov príde voliť každý desiaty, prečo neosoliť búrlivý verejný život kvapkou hlbokej analýzy?
No tak - jasné, že robia len svoju prácu. V prípade UVVM, čo je odbor štátneho Štatistického úradu, však nikdy nie je dosť pripomínať, že daňovým poplatníkom za ich vlastné peniaze oznamujú to, čo už všetci x-krát počuli aj od súkromných agentúr: Že pokiaľ by sa voľby konali v decembri (akože sa našťastie nebudú), vyhral by ich Smer, a najdôveryhodnejší politik je jeho líder Fico. Už sme to povedali viackrát - nevidieť jediný dôvod, prečo by štátny sektor mal duplicitne merať to, čo môže a aj robí sektor privátny. Pridaná hodnota UVVM oproti konkurencii je nesmierna; raz sú to 2 percentá pre tú-ktorú stranu navyše, inokedy menej. Úžitok obrovský, všetci sme múdrejší. Len musíme pamätať na jedno: Tak, ako avizujú sociologické firmy dnes, voľby nedopadnú. Výpovedná hodnota všetkých cifier začína a končí pri informácii, ako by voľby dopadli vtedy, keď sa nekonajú.
Isteže, každá práca, po ktorej je nejaký trhový dopyt, má svoj zmysel. Nič proti IVO (Inštitút pre verejné otázky), napríklad. Je však pochybné, či informačný prínos, ktorý existuje v jemnejších detailoch ako hrubé preferencie, má zmysel pozitívny. Percentá obľuby strán či dôveryhodnosti osôb sa hlucho opakujú a akoby samopotvrdzujú, čo samo osebe ovplyvňuje verejnú mienku a formuje nálady obyvateľstva, a to bez reálnej väzby na politickú realitu. Poznáme kliatbu podprahových strán, ktorým občania nevenujú pozornosť, hoci by sa im aj pozdávali, ale si povedia - načo hádzať hlas do koša, keď 5 percent nedosiahnu. Z rovnakého súdka je aj tzv. efekt lavíny; preferenčne bohatá strana získava ďalšiu podporu len preto, lebo mnohí ľudia sú vnímaví na silu a podvedome inklinujú k víťazom. Jedno i druhé deformuje politickú realitu veľmi zlým spôsobom, keďže v kritickej chvíli sa moc distribuuje aj na základe virtuálnych cifier, ktoré neodrážajú názory ľudí, ale ich davové inštinkty.
Na tom, že nejaká marginálna ľavica získa miesto 2,3 percenta 0,3 a Smer zarobí, by ešte nemuselo byť nič zlé. V pomerných volebných systémoch je to úplne normálne. Väčší a stále väčší problém je, že verejná mienka a percentá sa fetišizujú. Bohatá nádielka v UVVM, Focuse či kdekoľvek sa v politickej debate interpretuje, akoby to bol nejaký dôkaz pravdy a kvality subjektu, ktorý boduje. A naopak, kto je neúspešný a dole, sa v diskusii vyníma ako zlý. Zrada je v tom, že kolektívne vnímanie nie je veľmi objektívne, podlieha emóciám, povrchným dojmom z imidžov a marketingov. Vládne strany, ktoré niečo robia, sú práve v medzivolebnom období vždy hendikepované voči opozíciám, ktoré len kritizujú. To nie je fenomén Slovenska, podobne to vyzerá všade. Iste, aj to je normálne, taký je život. Deformácia, a nebezpečná, ale začína v momente, keď sa preferencie z výskumov stávajú faktorom politickej diskusie a zaberajú priestor na úkor informácií často omnoho podstatnejších. Kde je tá hranica, nikto nikdy nepovie, ale na Slovensku sa už zjavne posunula smerom k virtuálnej politike. Pričom, a to je paradoxné, analytická hodnota slovenských prieskumov je výrazne plytšia ako v krajinách, kde je viac peňazí na objednávanie a výrobu ilúzií. Pretože, a aj to treba povedať, keď sa na Slovensku mediálne servírujú nejaké čísla, zostáva temer vždy utajené, kto si výskum objednal... Také čosi sa v lepších demokraciách nedeje.
Jediné nóvum decembrovej nádielky, hodné zmienky, je, že sa potvrdil prielom Slobodného fóra do "vyššej spoločnosti". Teda nad 5 percent. To už je trend, nie jednorázovka. Martinákovej mediálne galeje sa zrejme chytajú, k čomu ale výrazne prispel i rozval ANO a kolmý pád Ruska. Na príklade SF sa dá aj pekne dokumentovať vyššie povedané; recitačné schopnosti, príjemné zafarbenie hlasu a gestikulácia ženy, ktorá okrem hyperkritičnosti k Zajacovi, Dzurindovi a SDKÚ neponúkla jedinú predstavu, nič, čo by stálo za vetu, vytláča protestnú stranu bez obsahu na dohmat úspechu. A Martinákovú na tretiu "najdôveryhodnejšiu" priečku (IVO). Stačí hlásať "morálku v politike" a odvolávať sa na "štandardné demokracie", kde, mimochodom, nič ako SF ešte nevideli. Asistujú pri tom, okrem agentúr, aj médiá. Ale čo už - politika sa plazivo mení na odvetvie šoubiznisu. Menejcenné, samozrejme. Na Vyvolených politici mať nikdy nebudú, ale preberajú odtiaľ aspoň hmaty a techniky.
Preferencie treba čítať, ale nesmú sa brať vážne. Používať zásadne vlastný úsudok a selektovať informácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
