atmosférou. Už iba tým, že celé okolie bolo svedkom udalostí, súvisiacich s ťažbou opálov. Význam opálu výrazne prekročil hranice Dubníka, s ktorým súvisela obec Červenica, ktorej meno, rovnako ako "dubnícky" sprevádzali opál do celého sveta. Z okolitých obcí prichádzali miestni usadlíci, väčšinou roľníci na práce v opálových baniach.
V opálových baniach sa vystriedali viacerí nájomcovia, z ktorých si najlepšie počínal skúsený banský podnikateľ a viedenský klenotník S. J. N. Goldschmiedt. V období rokov 1845 - 1855 po jeho smrti jeho vdova Ema (na jej pamiatku postavili zamestnanci monolit s poďakovaním za jej starostlivosť).
V kaštieli, ktorý už dnes nestojí sa schádzalo na každé Vianoce osadenstvo baní, z ktorého bol každý obdarovaný a osobitnú nádielku oblečenia a sladkostí mali deti.
Tak ako každý nájomca, aj Goldschmiedt sa obával krádeží opálu baníkmi, ktorí ho tajne predávali priekupníkom z Košíc. Vymyslel a vybudoval systém a aparát, ktorý krádeže vylúčil. V baniach mal svojich ľudí, ktorí baníkov strážili a ak niektorý z nich našiel hniezdo opálu, hneď bol pri ňom dozorca, ktorý opály odobral a vytriedil. Väčšie kusy hneď odniesol Goldschmiedtovi a drobnejšie sa odovzdávali raz mesačne. Goldschmiedt surové opály odosielal preverenými spoľahlivými cestami do Carihradu, odkiaľ putovali do holandských brusiarní drahokamov v Amsterdame, odkiaľ sa vrátili už opracované do viedenského Goldschmiedtovho sídla. Tam prišli do rúk klenotníkom a potom sa predávali ako šperky, najviac na objednávku. Opál sa používal na osadenie do čeleniek, náramkov, náušníc, prsteňov, pečiatok, gombíkov, náprsných ihlíc a do iných šperkov. Opály nosili aj korunované hlavy v kombinácii s rubínmi a diamantmi, aj samostatne. Z drahého opálu mal francúzsky kráľ na korunovačnom plášti, ako svadobný dar dostala opálový náhrdelník kráľovná Izabela, v zbierke francúzskej cisárovnej Jozefíny bol drahý opál s červenou žiarou, známy ako "Horiaca Trója", v hodnote 30 tisíc zlatých.
Opál označovali jednak za drahokam šťastia, za kameň, ktorý jeho nositeľke uchoval a strážil krásu - preto bol veľmi žiadaný - a jednak za kameň, prinášajúci nešťastie a smrť. Druhá povesť bola rozširovaná úmyselne a to bol odstrašujúci dôvod pre zlodejov. Iba na to sa však Goldschmiedt spoliehať nemohol, musel zaviesť prísny poriadok v bani i na povrchu v celej lokalite. Zakázal vstup nepovolaným osobám, do konca aj úradné pochôdzky predstaviteľov "eráru", vlastníka baní sa museli vopred zahlásiť a prebiehali za jeho prítomnosti. Goldschmiedtov osobitný súhlas museli mať aj návštevy, ktoré si prišli túto lokalitu prezrieť zo záujmu. Čo bolo najdôležitejšou a pre baníkov najťažšou podmienkou pracovnej zmluvy, bolo ostrihanie vlasov. Iba existenčné dôvody donútili ľudí vzdať sa tradície mať dlhé vlasy. Pred nastúpením do práce baníka musel každý budúci zamestnanec zložiť prísahu pred hlavným slúžnym z Lemešian, kam Dubník administratívne patril. Prísaha bola v nárečí, akým baníci hovorili, aby jej obsahu každý rozumel a aby sa vylúčilo akékoľvek nedorozumenie. Počiatočný text je takýto:
"Ja (meno) prisaham, že poněvadz mňe Pan Arendator Bani Opalnej do roboti prijal, ga gamu alebo skrz ňeho predstavenimu Panu Officirovi wssemožnu poslussnosc preukazac a pritom werne, statočne a usilowňe robic podlužen budzem..." Ďalší text prísahy je v tomto zmysle: "Ak by som zbadal nejakú neveru, hneď ju ohlásim. Keby som zbadal, že nejaký robotník predáva opály alebo niekto cudzí navádza robotníkov na krádež, že niekto cudzí sa približuje bez povolenia k bani, pôjdem za pánom nájomcom. Pred každým odchodom z práce sa podrobím prehliadke, ak budem opitý, alebo sa dopustím iného priestupku, zaplatím pokutu. Žiadnemu človeku neprezradím, čo je v bani, nikoho do nej nepustím a hneď pôjde za pánom inšpektorom. Budem dodržiavať všetky predpisy a povinnosti v bani aj v Šarišskej stolici. Tak mi Boh pomáhaj."
Nemali to ľahké, baníci, ktorí si zvykli na krátke vlasy, aby si v nich nemohli schovať opály a boli radi, že im vyplácali mzdu každý deň a nie týždenne, podľa, ako oni hovorili cudzích móresov. Keď začala fungovať na Dubníku brusiareň, krátke vlasy museli mať aj brusiči.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
