najmä barokizovaný kostol s kláštorom, dnes sídlo archívu. Kedy sem františkáni prišli, presne nevedno, podľa kamennej tabule v kostole dala celý objekt r. 1636 vybudovať vdova po kráľovskom palatínovi Katarína Pálffyová. Presne však vieme, dokedy tu františkáni ostali: do násilného zlikvidovania rehole r. 1950.
Pôsobili medzi pospolitým ľudom, duchovné hodnoty jednak vytvárali, jednak šírili. Okrem umeleckých remesiel a ľudového liečiteľstva osobitnú pozornosť venovali hudbe, aj ako skladatelia. Z nich je u nás nepochybne najznámejší Juraj Zrunek, totiž prostredníctvom svojho diela, prvej slovenskej vianočnej omše. Ibaže tá sa celé desaťročia pripisovala inému františkánovi Edmundovi Paschovi.
J. Zrunek sa narodil r. 1736 vo Vnorovoch na Morave, ale z vôle otcov rádu, kam vstúpil r. 1753, žil na Slovensku a v Maďarsku. Po noviciáte pobudol v rokoch 1755-57 v Šebastovej prvý raz, aby sa tu venoval štúdiu filozofie, v Hlohovci zasa teológii, r. 1760 ho vysvätili za kňaza. Ako organista a hudobný pedagóg, občas kazateľ pôsobil na rozličných miestach všade, kde bolo treba schopného učiteľa hudby, okrem iného v Bardejove, Prešove, napokon v Nižnej Šebastovej. Tu po šiestich rokoch ochorel na žltačku a sneť a r. 1789 zomrel.
V Žiline zostavil ako magister chori niekoľko hudobných zborníkov, ktoré, priznáva, nie sú výlučne jeho dielom. Pomáhal mu o čosi starší Edmund Pascha (1714-1772), takisto hudobník a moravský rodák. Okrem toho Zrunek skomponoval dve vianočné omše pastorálneho typu, v 30. rokoch ich objavil Celestín Lepáček, takisto františkán. Keďže sa však nachádzajú v Paschovom zborníku Harmonia pastoralis (Pastierska harmónia), pripísal aj tie, a po ňom ďalší, Paschovi. Zato v Maďarsku od začiatku, na základe maďarskej verzie, označovali za autora J. Zruneka. Viacmenej jednoznačné dôkazy o totožnosti skladateľa priniesol až hudobný vedec Ladislav Kačic r. 1989. Mimochodom, aj E. Pascha (čítaj: Paska) pôsobil v Prešove, v rokoch 1753-56 tu vytvoril bohato vyzdobený pašionál.
Vo svojej vianočnej omši Missa prima in F pro festis Natalitiis (datované 1766) dal Juraj Zrunek priestor barokovým aj ľudovým prvkom, preto sa napríklad na začiatku piatej časti Benedictus ozve bľakot oviec. Zvukomaľba sa dosahuje pomocou ľudových nástrojov, okrem sláčikov a organu počujeme i fujaru, gajdy, pastierske píšťaly, trúby, husle či basu. Zrunek použil tak časti latinskej liturgie ako slovenské texty v duchu kolied a pastorel, ktoré pripomínajú betlehemské hry. "Hudobná štruktúra je spätá s írečitými prvkami ľudovej hudby, predovšetkým z oblasti slovensko-moravského pohraničia," konštatuje muzikologička Mária Jana Terrayová na platni z r. 1969, prvej nahrávke Zrunekovej omše, v tom čase, pravda, pripisovanejPaschovi. Ľudový charakter majú podľa nej i veľké úseky interpretované po latinsky. Prinajmenšom nad slovenskými pasážami otcovia rádu s nevôľou krútili hlavami, v zachovanom rukopise sa totiž označujú ako nevhodné. Lenže omša nebola určená výlučne pre kláštor, najmä laikom mala priblížiť posolstvo Vianoc.
Vzhľadom na skladateľov pôvod nečudo, že si ho prisvojujú i za riekou Moravou. Slovenská hudobná história nachádza v Zrunekovej vianočnej omši ozvuky slovenského, česká zas moravského folklóru. "Je to krásna omša," hovorí Jiří Pavlica, ktorý ju r. 2000 nahral s cymbalovou muzikou Hradišťan, "napoly klasická, napoly folklórna."
Na supraphonskej mononahrávke Pražských madrigalistov s niekoľkými slovenskými sólistami M. J. Terrayová ocenila, že po takmer dvesto rokoch zabudnutia sa Vianočná omša F dur vracia "do živej súčasnosti našej hudobnej kultúry: pre svojské čaro, neopakovateľnú originalitu a zemitú silu". Zato dnes bohužiaľ akoby sme na ňu opäť zabúdali. R. 1986 vydal Opus novú nahrávku, ešte na klasickom elpéčku z vinylu, najnovšiu, cymbalovú, ktorá vyšla na CD, na Slovensku nedostať. V Prešove, teda meste, kde skladateľ našiel posledný odpočinok, nebola jeho omša nikdy verejne uvedená, ani na šebastovskom kostole, kde práchnivejú skladateľove kosti, nepripomína pamätná tabuľa jeho tunajšie pôsobenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
