pod názvom doubledecker. Týmto slovom sa v angličtine označuje loď s dvomi palubami, poschodový železničný vagón, dvojpodlažný dom, dvojplošník či dokonca dvojdielny román, ale v "londýnskom kontexte" nemôže toto slovo znamenať nič iné než dnes už klasický poschodový autobus, ktorý sa stal jedným zo symbolov Londýna a ktorý snáď nechýba na žiadnej reklame britského hlavného mesta. Éra londýnskych doubledeckerov skončila po ich vyše polstoročnej službe 9. decembra tohto roka, keď sa červené poschodové autobusy vydali za obrovského záujmu Londýnčanov i turistov na svoju poslednú cestu na pravidelnej linke č.159. Dnes už doubledeckery premávajú len ako turistická atrakcia na dvoch atraktívnych vyhliadkových trasách.
Aj keď londýnske poschodové autobusy sú známe najmä pod už spomenutým označením doubledecker, ich oficiálne označenie je Routemaster, čo by sme mohli preložiť ako majster ciest. Autobusy Routemaster boli posledným typom autobusov, ktoré boli priamo navrhnuté technickým oddelením londýnskeho dopravného podniku (London Transport). Za otca týchto unikátnych autobusov je považovaný technický manažér vozidiel spoločnosti London Transport Colin Curtis. Curtis navrhol začiatkom 50. rokov minulého storočia autobus, ktorý bol na svoju dobu mimoriadne pokrokový. Na rozdiel od prechádzajúcich londýnskych autobusov sa Routemaster vyznačoval samonosnou karosériou, ku ktorej boli nápravy a pohonná jednotka pripevnené prostredníctvom pomocných rámov. Karoséria autobusu bola zhotovená z hliníka, takže 64-miestny autobus nebol ťažší ako starší 56-miestny autobus. Autobus typu Routemaster (skrátene RM) sa vyznačoval aj ďalšími na tú dobu modernými prvkami, a to napríklad nezávislým zavesením predných kolies, automatickou prevodovkou, posilňovačom riadenia a hydraulickým brzdovým systémom s posilňovačom. V rokoch 1954 až 1957 boli postavené štyri prototypy autobusov Routemaster. Autobusy boli dlhé 838 cm (je to najväčšia dĺžka, akú dovoľovali londýnske predpisy), široké 243 cm a vysoké 438 cm. Na dolnej "palube" mohlo sedieť 28 cestujúcich, na hornej 36. Hmotnosť autobusu bola len 7,4 tony. Na pohon autobusu slúžil 9,6-litrový alebo 9,8-litrový vznetový motor výkonu 85 kW. Automatická prevodovka mala štyri prevodové stupne. Jedným z najznámejších poznávacích znakov autobusov Routemaster je otvorená plošina v zadnej časti vozidla. Táto plošina umožňuje, aby do autobusu rýchlo nastúpil alebo z neho vystúpil veľký počet cestujúcich. Na plošinu sa naskakovalo či z nej vyskakovalo aj za pomalej jazdy, čo viedlo k mnohým úrazom cestujúcich. Prvý Routemaster sa v londýnskej verejnej doprave objavil 8. februára 1956. V rokoch 1958 až 1965 prebiehala sériová výroba štandardného modelu RM, ktorý sa prakticky zhodoval s prototypmi. Sériové autobusy RM sa začali na linky nasadzovať od roku 1959, pričom nahrádzali dovtedy používané trolejbusy. Celkovo bolo vyrobených 2 120 sériových autobusov typu RM. Vložením dielu dĺžky 762 mm do stredu karosérie vznikla veľkokapacitná verzia autobusu, označená RML. V roku 1961 a potom v rokoch 1965 až 1968 bolo vyrobených celkovo 524 autobusov RML, ktoré mali kapacitu 72 sediacich cestujúcich a ktoré boli určené pre najvyťaženejšie linky v centre Londýna. Celkovo existovalo sedem hlavných typov Routemasterov, z ktorých boli odvodené početné verzie. Dokopy sa vyrobilo 2 876 autobusov Routemaster všetkých verzií. Posledný novovyrobený Routemaster bol do služby nasadený v marci 1968. Jediným iným odberateľom autobusov Routemaster než spoločnosť London Transport bola dnes už neexistujúca letecká spoločnosť British European Airways, pre ktorú bolo vyrobených 65 autobusov verzie RMC s predným vstupom. S vyraďovaním autobusov Routemaster z pravidelných liniek sa začalo v roku 1982, ale tento proces bol v podstate zastavený v roku 1988. Časť vyradených autobusov bola predaná dopravným podnikom v rôznych britských i zahraničných mestách. V roku 1992 sa začal proces modernizácie 500 kusov autobusov RML, čo viedlo k predĺženiu ich životnosti o ďalších desať rokov. Koncom roka 1994 bola sprivatizovaná londýnska autobusová spoločnosť a väčšina Routemasterov sa dostala do privátnych rúk. Spoločnosť London Transport si ponechala len 43 autobusov RML, ktoré prenajala súkromným dopravcom, prevádzkujúcim linky č.13 a č.19. V rokoch 2001 až 2004 bolo modernizovaných 50 štandardných autobusov RM, ktoré boli vystrojené modernými motormi Cummins a automatickými prevodovkami Allison.
Autobusy Routemaster prežili zmenu milénia, ale to sa už začal blížiť ich koniec. Jednou z hlavných nevýhod týchto autobusov je totiž to, že ich prakticky nemôžu používať telesne postihnuté osoby, ktoré sa môžu pohybovať len na invalidnom vozíku. Podľa britských zákonov však budú musieť byť od roku 2017 všetky autobusy prístupné aj ľuďom na vozíčkoch. Preto sa v Londýne postupne zavádzajú moderné nízkopodlažné autobusy. Routemaster sa tak stal definitívne súčasťou britskej histórie a v podobe modelu vyhľadávaným suvenírom turistov.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
