V Prešove vzorne úradovali, v Bardejove načierno predávali, v Kežmarku hasili bez hadice a v Spišskej Novej Vsi sa tešili pôvodnému názvu
Zima na prelome rokov 1921 22 na východnom Slovensku bola striedavo na ľade aj na blate. Pred koncom roka v župách hodnotili rok, v mestách prebiehali dobročinné podujatia, Spišskej Novej Vsi vrátili jej pôvodný názov, Bardejovčania fingovali vývoz éteru do Poľska, v Kežmarku hasili bez hadice, na ministerstve rozmýšľali o reformách pravopisu a osnovách vlastivedy a v Košiciach zatkli vyzvedača.
Hodnotili u župana
Kým Košice boli bez snehu, v Tatrách očakávali zvýšený počet návštevníkov, preto aj obnovili dopravu na trati Štrba Štrbské Pleso, prechodne prerušenú pre silný vietor, ale Ždiar znovu postihla snehová kalamita. V mestách až do konca decembra pokračovali vianočné dobročinné podujatia, na ktorých sa angažovali mestskí funkcionári a ich manželky. V Košiciach popredné dámy zorganizovali Týždeň nemluvniatok, kde okrem rozdávania ošatenia prebiehala aj súťaž o najkrajšie dieťa v dojčenskom veku. Na čele výboru bola manželka župného radcu Romana Bullová, za spravodlivé rozdelenie finančnej zbierky matkám detí a na ocenenie víťazov súťaže zodpovedal sám košický mešťanosta Mutňanský. Finančnú zbierku pre Útulňu dietok usporiadali aj v Prešove. Župan Abovsko-turnianskej župy zvolal stretnutie prednostov štátnych úradov a mestskej rady Košíc.
Zdôraznil význam používania štátneho jazyka u každého verejného činiteľa a úradníkov v styku s občanmi a v administratíve. Ako príklad, ktorý by mali nasledovať, uviedol Šarišskú župu. Jej župan Dr. Brežný dbal o to, aby "úradníctvo české aj slovenské viedlo administratívu v slovenčine a pre tých, ktorí boli slabí v jazyku, zriadili pri všetkých slúžnovských okresoch jazykové kurzy a špeciálne kurzy pre notárov." Brežný vyzdvihol učiteľov, ktorí vykonávali záslužnú osvetovú prácu v národnom povedomí, pochválil policajtov, aj poľutoval, lebo na zimu nemali teplé oblečenie a zišli by sa im dobré kožuchy. Povedal, že "... četníctvo dávalo veľký pozor na to, aby dobre vychádzalo s ľuďmi a pohraničná stráž bedlivo stála na hraniciach, aby prekazila vyvážanie štátom zakázaných vecí."
Spišskú Novú Ves premenovali
V rámci snáh používať spisovný jazyk a zvýrazňovať slovanský pôvod názvov obcí a miest sa začali niektoré z nich premenovávať. Vláda ČSR navrhla, aby Spišská Nová Ves aj iné mestá a obce, ktorých názov sa skladal z troch slov, najmä "ak dve posledné boli "Nová Ves", sa volali jednoduchšie a kratšie. V republike evidovali Nových Vsí 240. Ves označuje dedinu a Spišská Nová Ves bola vtedy pekným mestom s 12 tisíc obyvateľmi (60 percent Slovákov, 40 percent Maďarov a Nemcov) a vláda pre ňu navrhla názov Iglov podľa miestneho názvu z minulosti zo staroslovanského "igla" (ihla). Občanom sa nepozdával ako oficiálny, nesúhlasili s ním a nakoniec petíciami dosiahli navrátenie názvu Spišská Nová Ves, na ktorý boli zvyknutí.
Keď župan ocenil pohraničnú stráž, ktorá bránila pašovaniu zakázaného tovaru, zmienil sa aj o povolení vývozu éteru do Poľska, ktorý sa dovtedy pašoval. Povolenie dostali niektorí bardejovskí obchodníci. Nevyviezli žiaden, vývoz bol fingovaný. Všetok éter predali namiesto pálenky a Francovky v celom okolí. V tom čase bolo rozšírené pitie Francovky natoľko, až poškodzovala zdravie. Preto jej pitie zakázali.
Na stretnutí prednostov u župana navrhli, aby sa mestá dôkladne starali o hasičskú techniku, aby sa nestalo to, čo v Kežmarku, keď vypukol požiar. Hasiči prišli bez hadíc a potom museli nosiť vodu vo vedrách a lavóroch, tak ako pred ich príchodom Kežmarčania.
Reforma pravopisu
U ministra školstva a národnej osvety v Prahe vznikla komisia, ktorá mala za cieľ reformu slovenského pravopisu a postavenie slovenčiny na vedecký základ. Po dohode s Maticou slovenskou mali byť na prechodný čas urobené najnutnejšie úpravy v Czambelovom pravopise. Medzitým sa poponáhľal v Prahe lektor slovenčiny na Univerzite Karlovej Kamil Suchý s pravidlami slovenského jazyka, dokonca čiastočne boli už aj vytlačené. Nakoľko sa nedohodol s pravopisnou komisiou, knižku vydal súkromne na svoj vlastný náklad. Na ministerstve polemizovali o slovenskej i českej vlastivede, o učebných osnovách a vôbec o tom, čo by mali obsahovať. Komisia sa vyjadrila, že oproti Čechám a Morave má Slovensko výhodu v tom, že si zachovalo pôvodný stav ľudu a že tam možno nájsť útvary ľudového života, i oveľa pôvodnejšiu reč ako v Čechách.
Na záver ešte správa o udalosti, ktorá sa môže zdať ako "silvestrovská". Je to naozaj skutočná policajná správa, v ktorej sa píše: "Policajné riaditeľstvo v Košiciach zaznamenáva zatknutie na železničnej stanici 23-ročného Júliusa Turóczyho z Budapešti pre podozrenie z vyzvedačstva. I napriek jeho tvrdeniu, že prišiel za rodičmi, a že s vyzvedačstvom nemá nič spoločné, polícia mala o jeho činnosti dôkazy."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
