východnému Slovensku do Levoče a potom na stredné Slovensko. Okrem odborných statí zapisoval aj jednotlivé príbehy, úrazy, choroby a liečbu ľudovými metódami.

Osobitnou kapitolou boli úrazy pri poľnohospodárskych prácach napichnutie na vidly, pády zo stohov slamy, z vozov naložených obilnými snopmi, pri mláťačkách, kosení. Deti sediace na konci voza skúšali triafať do kolesa, až sa mnohým podarilo polámať nohy, aj strčiť ruky pri rezaní slamy do sečkárne. Splašenie koňa nezostalo bez následkov, rovnako ako jeho podkúvanie, čo odniesla tvár alebo brušná časť. Niektorá krava sa vzpriečala pri dojení alebo nabrala na rohy neznámeho, ktorý sa okolo nej motal na paši.

Pády zo stromov boli veľmi časté a s trvalými následkami. Poranený necvičil, ale nehybne ležal v sadrovom korýtku. Ľudia sa načahovali za posledným jablkom alebo hruškou na strome, aby ich speňažili na trhu. Podľa poznámok Dr. Bojku, jedenie ovocia považovali vtedy na východnom Slovensku za panský zvyk, rovnako ako aj zeleninu. V okolí Trenčína ho uskladňovali v obilí, ktoré mali voľne nasypané pri kuchyni v komore, zvanej "výška" a dávali ho väčšinou deťom či na jar predávali na trhu v meste.

Lúh, kyseliny alebo lyzol vo fľaši bez označenie si poplietli s vínom alebo niektorí zo žieravín úmyselne vypili, (keď sa chceli dievčatá otráviť z nešťastnej lásky). Sódu na pranie si poplietli deti s cukrom a gazdiné so soľou a chlapi petrolej do lampy s pálenku.

Žehlička na drevné uhlie bola v domácnosti príčinou otáv, ak bolo uhlie len čiastočne vypálené. Pri rozžeravení, pri zatvorených oknách, gazdinú rozbolela pri žehlení hlava, žalúdok, až stratila vedomie. Pri žehlení, keď sa vkladalo do iného typu žehličiek rozžeravené železo, takáto otrava nehrozila. V zime najmä v na lazoch si chceli udržať čím viac tepla v miestnosti, a preto zapchávali komín alebo otvory v ňom, čo skončilo priotrávením. Dosť časté boli pred 60 rokmi otravy pri kopaní alebo čistení studní, v ktorých sa na dne vytváral plyn. Ním sa priotrávil nielen prvý, ktorý do nej zostúpil, ale aj jeho záchranca. Mnohí ľudia podceňovali skúšku sviečkou. Tú zažatú spustili na vedre do studne. Ak zhasla, bol to dôkaz, že v studni je plyn.

Vinohradníci si tiež zvykli, najprv v pivnici, kde sa kvasilo víno, vyskúšať, či v nej nečíha nebezpečenstvo v podobe nahromadeného plynu. Sviečka vraj úplne spoľahlivo ukazovala výšku plynu od podlahy, do ktorej sa plyn dostal.

A to sme ešte nespomenuli utopených, dorezaných nožmi a dorúbaných sekerami na dedinských, zábavách. Ešte v roku 1935, podľa zápiskov lekára, dávali na rany pavučiny, lopúchové i kapustné listy, či bielu ľaliu (pokiaľ to bolo v lete), na popáleniny blato a polámané kosti čerstvé kravince. Ktohovie, či sa pri súčasnom stave s niektorými zdravotnými poisťovňami neuchýlime pri pomliaždeninách k tým listom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.