jeden, obzrieme naposledy aj za uplynulou sezónou majstrovstiev sveta v automobilových súťažiach rely. Tá sa v histórii tohto športu jednoznačnej zapíše medzi najvýznamnejšie a pamätať si ju budeme tiež aj ako mimoriadny rok plodnosti Sebastiena Loeba. Francúz totiž nielenže obhájil minuloročný majstrovský titul a prispel k hetriku tímu Citroen v Pohári konštruktérov, ale vyhral rekordných desať svetových súťaží, pričom šesť z nich (Nový Zéland až Argentínu) vyhral v jednom rade! Ďalším mimoriadným úspechom pilota Citroënu je, že vôbec ako prvý v histórii MS značiek zajazdil najrýchlejší čas na všetkých rýchlostných skúškach jednej súťaže! Stalo sa tak na jeho domácej francúzskej rely, jazdiacej sa na Korzike 21. - 23. októbra. "Všetci čakali moje víťazstvo a tak som ho chcel urobiť trochu netradičným," zavtipkoval si vtedy v cieli spokojný Sebastien Loeb. Dnes už teda nikto nepochybuje o tom, že Francúz je najlepším rely pretekárom súčasnosti a v prestížnej ankete britského časopisu Autosport sa zaslúžene stal aj najúspešnejším pretekárom roka, keď za sebou na druhom mieste nechal najmladšieho šampióna formuly jeden, Fernanda Alonsa.
Loeb sa zásluhou svojich desiatich tohtoročných víťazstiev posunul už aj v historických tabuľkách na piate miesto, keď pred ním na dostrel zostali iba Kankkunen (23), Mäkkinen (24), Colin McRae (25) a Carlos Sainz (26 víťazstiev). A pretože sme sa dostali k číslam, pozrime sa podrobnejšie aké čísla tohtoročná svetová rely sezóna vlastne písala. Na majstrovské posádky šiestich továrenských tímov (Citroën, Peugeot, Ford, Subaru, Mitsubishi a Škoda) nastražili usporiadatelia šestnástich súťaží tento rok 299 rýchlostných skúšok z ktorých iba štyri boli zrušené. Aby však boli presní, tak 295 oficiálnych eresiek sa jazdilo na 161 úsekoch z ktorých sa mnohé jazdili dvakrát. Dohromady museli teda posádky absolvovať 5510 ostrých kilometrov, ktoré spolu s prejazdami merali až úctyhodných 20 262,5 kilometra! Pekné číslo, však? Najviac meraných úsekov mali súťaže v Japonsku a Austrálii, kde posádky absolvovali zhodne po 26 eresiek. Najmenej ich pripravili usporiadatelia na Korzike dvanásť. O víťazstvo v tohtoročných rýchlostných skúškach sa podelilo až osemnásť posádok z ktorých najúspešnejšia bola posádka vedená Sebastienom Loebom. Francúz vyhral až 127 rýchlostných skúšok. Za ním potom Grönholm 52, Petter Solberg 48 a ďaleko štvrtý Austrálčan Atkinson iba 14 eresiek. Atkinson sa však zaslúžil o to, že Subaru sa v počte víťazných rýchlostných skúšok (63) posunulo hneď za najúspešnejší Citroën (136). Peugeot skončil s 54 ereskami až tretí. Zaujímavé je, že tento rok sa z najlepšieho času na meranom úseku radovalo všetkých šesť továrenských tímov a na svoje si prišla aj zaznávaná Škodovka. Tej sa o zápis postaral Alex Bengue, keď zajazdil dva merané úseky v Monte Carle. Radoval sa však aj český pretekár Roman Kresta, ktorý priam symbolicky vyhral jednu eresku na úvodnom podujatí v Monte Carle a jednu na záverečnej súťaži v Austrálii. Ale pozrime sa aj na vedenie v súťažiach. Pochopiteľne najdlšie sa na čele vozil Sebastien Loeb, ktorý viedol až neuveriteľných 171 rýchlostných skúšok. Druhý Petter Solberg 68 a tretí Marcus Gronholm len 36 eresiek. Z pohľadu značiek to vyzerá absolútne jednoznačne v prospech Citroënu, kde jeho piloti Loeb, Duval a Sainz viedli dohromady po 185 meraných úsekoch (Subaru 72, Peugeot 36). Podľa toho je logické, že aj Citroën obhájil majstrovský titul o slušných 53 bodov (pred Peugeotom), čo je síce o dva viacej ako vlani, no o osem menej ako je rekordný rozdiel Peugeotu (na Ford) z roku 2002. Samozrejme, že táto bilancia je porovnateľná iba s výsledkami od sezóny 1997, kedy vstúpil do platnosti jednotný bodovací systém ako má F1 a ostatné svetové šampionáty FIA. Z toho uhla pohľadu je teda 188 majstrovských bodov Citroënu iba tesne za vlastným vlaňajším rekordom (194 b.), no poriadne zaostáva za rekordom Mitsubishi z roku 1996 (401 b.), keď platil iný systém bodovania. Napriek rekordom, ktoré Citroën písal v roku 2005 však jeho cesta za obhajobou nebola až taká ľahká ako vlani. V úvode Loeb síce vyhral Monte Carlo, no potom prišli chvíle Subaru a Pettera Solberga, ktorý sa vôbec netajil opätovnou ambíciou na titul. Šampionát sa však na Loebovú stranu zlomil už po súťažiach na Novom Zélande a Sardínii, kde Francúz nastúpil svoju (súperov deklasujúcu) víťaznú sériu. V značkách, zásluhou Grönholma, dlho držala krok automobilka Peugeot, no definitívne sa situácia prelomila po nemeckej rely a zavŕšenie prišlo po neúspechu v Španielsku. Aj vďaka tomuto súboju však sezóna 2005 mala tú správnu príchuť a jej nádherným vrcholom bola záverečná rely v Austrálii, ktorú viacerí odborníci zaraďujú za jednu z najkrajších v celej histórii šampionátu. Za prekvapenie roka by sme mohli označil výkony Taliana Gianluigi (Gigi) Galliho, ktorého asi čaká sľubná kariéra a ktorý po dlhých rokoch čakania konečne opäť prináša radosť talianskym fanúšikom rely športu. Na druhej strane najsmutnejšou udalosťou roka bola tragická smrť Michaela Parka počas britskej rely. Smutnou bodkou za sezónou 2005 je aj nedávne úmrtie ex-šampióna Richarda Burnsa. Pred sezónou novou nám preto nezostáva nič iné než veriť, že rok 2006 bude z tejto s
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
