Slovenský zákon je prísny na iné ako tradičné cirkvi

Bratislava - Niektorí veriaci môžu byť na Slovensku diskriminovaní pre spôsob, akým sa u nás upravuje registrácia cirkví a náboženských spoločností.

Upozorňuje na to skupina nezávislých právnych expertov, ktorá pôsobí pri Európskej komisii. Spomenula to v poslednej analýze pripravenej zmluvy s Vatikánom o výhrade svedomia.

Na možnú diskrimináciu upozornili experti už aj v poslednej z každoročných správ o stave základných ľudských práv v členských krajinách Európskej únie.

Slovenský zákon z roku 1991 umožňuje registrovať iba takú cirkev, ktorá preukáže, že ju podporuje 20-tisíc dospelých občanov. Zákon však už v tom istom roku priamo vymenoval 14 registrovaných cirkví, hoci podmienku 20-tisíc stúpencov vtedy splniť nemuseli.

Právni experti upozorňujú, že podľa posledného sčítania 10 registrovaných cirkví takúto podmienku dodnes nespĺňa. Vtedy získali registráciu len preto, lebo v tom čase už vyvíjali činnosť na Slovensku a mali štátny súhlas.

Malé cirkvi uznávajú, že hranica na registrovanie je vysoká. "Je to diskriminačné, ja by som bol za slobodu, nech si cirkev založí, kto chce, ak nájde podporovateľov," povedal tajomník Cirkvi Bratskej Štefan Markuš. "Hranica 20-tisíc je vysoké číslo," myslí si aj Pavel Procházka, predseda Evanjelickej cirkvi metodistickej.

Spor o protiústavnosti slovenského zákona o registrácii cirkví rieši aj Ústavný súd, podnet mu poslal už minulý rok v júni generálny prokurátor. Kancelária predsedu Ústavného súdu včera SME povedala, že sudcovia podnet prijali v marci. Odvtedy sa ním však nezaoberali.

Riaditeľka Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví Michaela Moravčíková hovorí, že "početný cenzus súvisí s historickým vývojom na našom území, religiózno-demokratickou situáciou a v neposlednom rade aj s prispievaním na činnosť registrovaných cirkvi zo štátneho rozpočtu".

Cenzus, teda potrebný počet veriacich, majú aj iné krajiny, nebýva však taký vysoký. Moravčíková hovorí, že "z ekonomického a bezpečnostného hľadiska nie je jednoduché tento cenzus zrušiť". Problémom sa však zaoberajú a hľadá sa "optimálne riešenie", aby právny štatút mohli dostať aj tie cirkvi, "ktorým súčasný stav neumožňuje plne realizovať náboženské potreby ich veriacich".

Ekonomický problém spočíva v tom, že štát na registrované cirkvi prispieva, v roku 2004 získali z rozpočtu štátu 687 miliónov. Príspevok si zo 16 registrovaných cirkví nenárokujú z vieroučných dôvodov iba štyri - Jehovovi svedkovia, adventisti siedmeho dňa, Kresťanské zbory a Novoapoštolská cirkev.

(haj)

Príklady registrovania cirkvi v Európe:

Česko

Na získanie právnej subjektivity cirkvi stačí 300 podpisov, 10-tisíc podpisov treba na získanie ďalších práv.

Nemecko

Cirkvi sa nemusia registrovať, ale robia to, aby boli oslobodené od dane. Väčšinou sa organizujú vo forme spolkov, na založenie stačí sedem členov, môže ísť aj o cudzincov.

Taliansko

Založiť si možno akúkoľvek skupinu s náboženskými cieľmi bez toho, aby bolo treba žiadať o povolenie či registráciu. Ide o podobný systém, ako pri politických stranách.

Veľká Británia

Anglikánska cirkev je štátna, neexistuje zoznam uznaných cirkví, len zoznam bohoslužobných priestorov. Takéto priestory chcela zapísať aj Scientologická cirkev, ale súd zápis neuznal, pretože za taký priestor sa považuje miesto zhromaždenia ľudí, ktorí uctievajú Boha, alebo božstvo, nie priestor pre výučbu svetskej filozofie.

Poľsko a Maďarsko

Žiadosť o zápis do registra cirkví musí podať najmenej 100 občanov.

(Zdroj: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví)

Počet veriacich

Rímsko-katolícka cirkev: 3 708 120

Bez vyznania: 697 308

Evanjel. cirkev augsb. vyznania: 372 858

Gréckokatolícka: 219 831

Nezistené: 160 598

Reformovaná kresťan. cirkev: 109 735

Pravoslávna cirkev: 50 363

Náb. spoloč. Jehovovi svedkovia: 20 630