ktoré sa tradujú od počiatku Vianoc a prispôsobujú sa dobe. Najfrekventovanejšie z nich na Slovensku a na východnom Slovensku sme pozbierali od pamätníkov, aby sme ich oživili aj súčasníkom a našim čitateľom.
* * *
Na Slovensku
- Sviatočný stôl obkrútime reťazou, aby sme zabezpečili súdržnosť rodiny po celý budúci rok a poriadok na gazdovstve.
- Povrazom obkrúteným okolo stola zabránime krádežiam.
- Pred večerou pripravíme všetko na stôl tak, aby od neho nemusel nik vstať, lebo by ho stretlo nešťastie.
- Jedla máme mať pri štedrovečernej večeri toľko, aby sa každý nasýtil a ešte zostalo. Iba to je zárukou rodinného blahobytu a hojnosti v budúcom roku.
- Na Štedrý večer jeme huby pre šťastie v rodine a kapustu, aby nás ochránila pred zimnicou.
- Pod obrus na roh stola položíme mincu, aby sa nás držali peniaze, do peňaženky si schováme šupiny z kapra, aby bola stále plná peňazí.
- Pred večerou stúpime bosou nohou na sekeru, aby sme nedostali reumu.
- Na stôl dáme cesnak, rascu a med, aby nás ochránili pred zlými duchmi.
- Dom povymetáme vo všetkých kútoch čerstvým brezovým prútím, aby sa v ňom nedržali v budúcom roku myši.
- Po večeri nenecháme svoju sviečku dohorieť do konca. Komu sa to stane, nedožije sa budúcich Vianoc.
- Na Štedrý večer sa nesmie jesť hydina, aby sa nerozletel majetok. Bravčovina prinesie bohatstvo a hojnosť.
- Hrach majú jesť dievčatá vonku na dvore, aby ich neboleli celý rok zuby.
- Kto posúva po stole misy s jedlami, bude mať na poli veľa krtincov.
- Pri stole by nikto nemal driemať, lebo bude celý rok chorľavieť. Kto do stola kopal, toho majú bolieť nohy.
- Počas večere by gazdiná nemala vstávať od stola, lebo kvočky nebudú sedieť na vajciach.
- Prestrieme o jeden tanier viac, ak by niekto prišiel. Tým dávame tiež najavo, že naši najbližší, ktorí navždy odišli, majú stále miesto medzi nami.
- Rybaciu polievku a rybu jeme pomaly, len tak budeme zdraví a dlho živí.
- Do plamienka prvej zapálenej sviečky pošepkáme svoje želanie, a to sa nám splní.
- Ak na stole vysypeme soľ alebo prevrátime soľničku, čoskoro sa dočkáme nejakej nepríjemnosti.
- O polnoci otvoríme okná aj dvere, aby mohli vyletieť von zlí duchovia. Proti nim nás v ďalšom roku ochráni imelo nad dverami a oknom.
- Pohostenie neodmietneme nikomu, kto zaklope na naše dvere.
- Hlava rodiny si po večeri položí na stôl orech a snaží sa ho rozbiť prostredníkom. Ak sa to podarí, v rodine bude celý rok svornosť a pohoda, ak nie, nevyhneme sa hádkam.
- Pred spaním si dáme k posteli orech zo štedrovečerného stola a ráno ho zjeme nalačno, aby nás neštípali blchy, mravce, komáre, osy a včely.
- Jablko rozkrojíme na toľko dielov, koľko je členov rodiny pri stole, aby sa zase o rok takto zišli. Ak sa rozkrojí naprieč a ukáže sa pekná hviezdička, tá veští zdravie, ak sú jadierka prekrojené, chorobu. Ak sa objaví krížik, aj smrť.
* * *
V Gemeri bola šibačka
- Od Štedrého večera po Štefana sa nesmela z izby vyniesť ani smietka, lebo by sa z domu vynieslo bohatstvo. Smeti, ktorým pripisovali magicko-vegetatívnu funkciu, vysypali buď na hnojisko alebo pod stromy, tiež popol z pece.
- Pastieri na Štedrý deň celý deň chodili vinšovať a roznášali brezové prúty a gazdiná sama vytiahla rukou zabalenou v zástere alebo v sukni dva-tri kusy. Vyšibala pastiera, ktorý pritom vyskakoval, aby bolo stádo a kone čulé, potom deti, aby boli zdravé. Prúty schovala na jarné vyháňanie dobytku.
- Štedrý deň mal dohru 28. decembra na Deň Mláďatiek. Keď vtedy bolo na oblohe veľa hviezd, znamenali veľa hydiny, hmla veštila choroby, dážď tiež. Pekné počasie znamenalo pozitívne splnenie vianočných vinšov.
- Na Mláďatká sa nesmeli vymetať kúty v dome, aby nevymietli z nich so smetím bôžikov, čím sa rozumeli duše predkov, ktoré sa počas Vianoc zdržiavali v obydliach svojho rodu.
* * *
V Šariši jedla gazdiná pri chlieve
- Celoslovenský zvyk, keď sa gazda pred kŕmením dobytka na Božie narodenie mal dobre najesť a napiť, aby bol aj dobytok po celý rok sýty. Nesmel piť vodu lebo sám by bol často smädný. Gazdiná išla jesť ku chlievom koláče, aby sa jej chov ošípaných dobre vydaril.
- Zastreli pred večerou obloky a zatmili na izbe dvere, aby im hájnik v lete nezajal dobytok a nevidel v lese rúbať stromy.
- Gazda odkrojil vŕšok z chleba, striedku vybral, do kôrky dal po troške z jedál a odniesol na pole po večeri, aby zem dobre rodila.
- Kto mal v dome blchy, mal na Štedrý deň odniesť smeti do iného domu. Blchy sa tam mali presťahovať.
- Pastieri chodili vinšovať tým, ktorým pásli dobytok a viezli na sánkach lieskové prúty, na každom boli priviazané tri steblá nevymláteného ovsa, aby deti boli zdravé. Dávali im koláče, pálenku a peniaze.
- Gazda priniesol do izby seno a nevymlátený ovos a jeho vinšom v rodinnom kruhu sa začali vianočné sviatky.
* * *
Na Spiši brodili kone
- Pod stôl dali slamu, časť z nej odložili, aby ju na jar pokládli do všetkých štyroch kútov poľa, aby obilie nezničili búrky a iné pohromy.
- Kým od Štedrého dňa do Štefana nesmel nik stúpiť na zem bosý, na Štefana to bolo nevyhnutné.
- Mládenci nad ránom išli bosí brodiť kone, dievčatá a ženy si aspoň nohy namočili vo vode, aby boli celý rok svieže. Pri zamrznutých potokoch sa brodili kone v snehu.
- Donedávna chodili na severnom Spiši na Štedrý deň (a 27. decembra) "s kozou". Predstavoval ju mládenec, zahalený plachtou s palicou, na ktorej bola kozia hlava z dreva, obtiahnutá kožou s pripevnenými rohami. "S kozou" chodil bača, čert a Herodes vinšovať a prosiť o nocľah.
- Na Štefana sa zišli priatelia v tom dome, kde býval Štefan, poviazali ho celého povrieslami alebo povrazmi a keď ich domáci pohostili, pomohli Štefanovi zbaviť sa pút. Ak bola Štefanská zábava, všetci sa na ňu išli zabávať.
- Mládenci chodili na Štefana "po bursikoch", čo bola spoločná obchôdzka s muzikou po dedine a zastavením sa pri domoch, kde mal niektorý z nich svoje dievča.
- Vianočná šibačka "mladzenkovanie" bola 28. decembra na Mláďatká. Bola spojená s pohostením, niekedy aj večernou zábavou na priadkach.
* * *
V Zemplíne sa kormacali na slame
- V okolí Humenného ešte aj teraz chodia koledníci - betlehemci po domácnostiach s textom, ktorý sa traduje desaťročia
- Na Štedrý deň piekli pečivo väčšinou v podobe vtákov a dávali ho deťom a koledníkom. Bolo z troch šúľkov cesta, jeden koniec vytiahli hore, korením naznačili oči, druhý koniec zľahka nakrojený, tvoril chvost. Do upečenej "kačice" vtlačili grajciar, po roku 1918 striebornú mincu, neskoršie dávali pod kačicu cukríky, po druhej svetovej vojne zákusky, potom ich nahradilo oblečenie.
- Pred pečením kračúna a kračúnika do stredu najväčšieho bochníka cesta do jamky dávali med, cesnak, petržlenovú vňať kvôli zdraviu.
- Pastieri chodili skoro ráno na Štedrý deň vinšovať po domoch smerom od dolného konca dediny po horný.
- Nad stôl sa zavesil venček zo slamy na spodku s klasmi, aby bola celý rok hojnosť a bohatý stôl.
- Od Vianoc do Nového roku sa mládež zabávala hrami na slame. V dome, kde mali najväčšiu izbu, dali na zem slamu a na ňu sa chodili mladí "kormacac" (váľať), aby boli celý rok zdraví.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
