spomína za pápeža Leva I. Veľkého v 5. stor. V 6. stor. bol už súčasťou cirkevných kalendárov, definitívnu podobu mal v 8. - 9. stor. História adventného venca siaha do 19. stor. do Hamburgu. Tamojší duchovný, ktorý zriadil pre opustené deti útulok, ako odpoveď na ich otázky, o koľko dní budú Vianoce, vyrobil drevený veniec s 24 sviečkami, 19 tenkými pre všedné dni a 4 hrubými pre štyri adventné nedele. Veniec sám o sebe bol od nepamäti prejavom úcty, radosti a víťazstva.

* * *

Štedrý deň

(Štedrý deň, Vilija, Vigilija, Kračun)

Na Štedrý deň, večer 24. decembra po vyjdení prvej hviezdy sa končí pôst, trvajúci počas štyroch týždňov adventu a začínajú sa vianočné sviatky. Postaví sa betlehem, spievajú sa koledy a zasadne sa k bohato prestretému stolu po období zdržanlivosti, rozjímame a očakávame narodenie Ježiša Krista. (Liturgicky sa Vianoce začínajú adventom) V noci z 24. na 25. je polnočná svätá omša.

* * *

Božie narodenie

Pápež Liberius roku 354 n. l. rozhodol, že 25. december sa bude sláviť ako deň narodenia Ježiša Krista, čím založil kresťanské vianočné sviatky. Predtým sa do 16. storočia v rovnakom ročnom období oslavoval slnovrat a podľa stredovekého cirkevného kalendára bol 25. december považovaný za Nový rok. Pri presune na 1. januára sa v ľudovej tradícii zvyky z 25. decembra opakovali na Nový rok, no dodržiavali sa aj na Božie narodenie.

* * *

Vianoce vo východných cirkvách

K východnému obradu sa u nás hlásia gréckokatolíci a pravoslávni veriaci. V predvečer Narodenia Pána 24. decembra je pôst, poobede sa slávi liturgia sv. Bazila Veľkého s večierňou. V noci je Veľké povečerie s utierňou Narodenia Pána - spoločnou svätou liturgiou, dodržiavanou u nás. Na druhý deň sa slávi sviatok Presvätej Bohorodičky Panny Márie a Svätej rodiny. Na tretí sviatok sa pripomína svätý Štefan.

* * *

Betlehemy

Prvý písomne doložený živý betlehem alebo jasličky vytvoril sv. František z Assisi, keď v r. 1223 v jaskyni v Grecciu v Taliansku dal do jaslí dieťa a vedľa stáli Mária, Jozef, osol a vôl. Do konca 18. stor. stavali betlehemy v kostoloch, po zákaze Jozefom II. ich stavali a vyrezávali doma.

* * *

Stromček

Podľa legendy zo 6. storočia slávil v Burgundsku írsky mních Vianoce pri posvätenej jedli na kopci s miestnymi obyvateľmi, Pieseň z 13. stor. sa zmieňuje o domčeku s horiacimi sviečkami. V r. 1570 v Brémach si každý mohol vyrezať v mestských lesoch jedličku na Vianoce. Zdobili ju ovocím, sladkosťami, papierovými kvetmi. V 17. storočí sa stromček v Nemecku od remeselníkov rozšíril medzi šľachtu a úradníctvo, v 18. stor. do evanjelických kostolov, v 19. ho začali ozdobovať mešťania a vydal sa do iných krajín.

* * *

Pieseň Tichá noc, svätá noc

Text najznámejšej vianočnej piesne napísal v roku 1816 kňaz Joseph Mohr v Lungau v rakúsku ako báseň. Jeho prosbe, skomponovať k nej melódiu, vyhovel organista Franz Xaver Gruher 24. decembra 1818 v Oberndorfe pri Salzburgu a Mohr pieseň zaradil do polnočnej omše v kaplnke tamojšieho kostola, kde mala úspech.

Autor: Advent

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.