zväčša sa nikdy na ničom nedohodneme. Každý rozmýšľa vlastnou hlavou (teda ak vôbec rozmýšľa) a vychádza z vlastných skúseností a hodnotového založenia. Napríklad aj prezident Gašparovič, ktorý včera tiež pitval zo svojho uhla pohľadu a naozaj ničím neprekvapil. Relativizácia pozícií a postojov, ktorá hrozí z častokrát úplne protikladných názorov, by však nemala zvádzať k záveru, že pravda o svete (Slovensku) vlastne ani nejestvuje a sú len polopravdy a pololži, alebo - ako znie obľúbená metafora - poháre poloplné a poloprázdne. Existujú fakty, ktoré sú nesporné, a sú názory analyticky podložené a názory úplne scestné. Je len na intelekte poslucháča-prijímateľa, čomu a komu viac verí a čo si vyberie.
Slovensko uzavrelo rok 2005 stopercentne v lepšom stave, než ktorýkoľvek z rokov predchádzajúcich. To sa týka nielen toľko diskutovanej ekonomiky a na ňu naviazanej sféry sociálnej, či pozície štátu v zahraničí, ale aj - nech to vyznie po jeseni reality šous aj paradoxne - kultúry či duchovna obecne. Uprostred diskusií o "kríze kultúry" a petícií za "verejnoprávnosť" je na Slovensku pomaly toľko kníhkupectiev ako obchodov s potravinami a predáva sa v nich toľko autorov a titulov, koľko nikdy nie. Akýmsi zázrakom nekrachujú, hoci DPH je 19 percent a napočúvali sme sa katastrofických scenárov, že ako taká nekresťanská daň na "umenie" vyzmizíkuje alternatívnych tvorcov a prežije len porno a bulvár. A všetko to funguje pri rozšírení internetu, ktorý je pridanou hodnotou sám osebe. Iba písaním sa síce na Slovensku žiadny spisovateľ neuživí, tak je to ale - s výnimkou tvorcov bestsellerov - na celom svete. Pravdu povediac, predávajú sa aj diela a autori, ktorí by sa na trh dostať ani nemali. Ale - prečo nie? Ak to zbedačená Slovač kupuje? Situácia v divadle, vo filme, architektúre, výtvarnom umení či vážnej hudbe, samozrejme, nie je dobrá, ba ani taká, akú by pokladali za prijateľné minimum pasažieri z "brandže". A ani nikdy nebude. Napriek reality šous, ktoré pomútili rozumy pol Slovensku, nie sú skrátka pravdivé obžaloby súčasnosti z úst kultúrnych a sociálnych kritikov, že materializácia hodnôt vracia krajinu do akéhosi duchovného praveku. Sú to bludy. A častokrát sťažnosti tých, ktorí si za boľševika zvykli na pohodlný život pod zaopatrením štátu a vo svete slobodnej tvorby, konfrontácie a výkonu zrazu nemajú čo ponúknuť. Kvalita neživorí ani v periférnych žánroch, nájde si cestičky, ako sa presadiť. Nie je to pravidlo, ale: Existuje taký svet, v ktorom by sa meralo a vážilo len spravodlivo?
Fiktívnosť "krízy kultúry" (a pod.) treba vyzdvihnúť na prelome rokov preto, lebo jeden z korunných argumentov kritikov doby je, že ekonomika, dobre, dobre, ale materializácia hodnôt a verejnej agendy práve duchovný rozmer spoločenského života deštruuje. A načo nám vlastne bude rast HDP a toľko statkov, keď hlúpi zostaneme a zomrieme? Samozrejme, že rast HDP, zvyšovanie reálnych miezd, nižšia inflácia a pod. nie sú hodnoty samy osebe. Sú ale akýmsi základným východiskom slobody, ktorá je zrejme nutná, aby spoločnosť postupne hľadala a nachádzala aj iné sebarealizácie, ako existenčné zabezpečenie a hromadenie tovarov dennej a inej spotreby.
Je tiež zrejmé, že zvyšovanie bohatstva nie je rovnomerné a prehlbovanie sociálnych rozdielov, ktoré je nesporné, zvyšuje spoločenské napätie. Tu však treba zdôrazniť zodpovednosť politikov, ktorí miesto toho, aby poctivo hovorili, že reformy a rast prirodzene vedú k sociálnej stratifikácii, pričom ale platí, že strednodobo aj chudobní budú bohatší, klamú verejnosť ilúziami, že zvyšovanie národného produktu je zlučiteľné so znižovaním rozdielov. Napríklad aj regionálnych. Toto je účelová lož, ktorej skrytým cieľom je posilniť moc samotných politikov a ich strán, keďže vyvolávajú umelý dopyt po ďalšom prerozdeľovaní zdrojov.
Podstatné je vedieť, že zvyšovanie rastu a reálnych miezd je iba čiastočne dôsledkom reforiem a rozumnejšej vládnej politiky, než aká sa tu robila za Mečiara. Na skutočnosti, že spoločnosť bohatne a rozvíja sa k lepšiemu, nesie rozhodujúci diel "viny" nízka základňa, z ktorej Slovensko dnes operuje. A, samozrejme, je to zásluha desiatok tisícov stredných a drobných podnikateľov a živnostníkov, ktorí sú úspešní a produkujú nie vďaka, ale napriek zákonom a reguláciám vlády a parlamentu. To si treba zapísať poriadne za uši najmä na prahu volebného roka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
