nie je len o prípadných znížených dodávkach a výpadkoch tejto vitálnej suroviny, ale aj o medzinárodnopolitických dôsledkoch situácie, ktorú už dnes môžeme pokojne označiť za krízu. Napokon, že rusko-ukrajinský spor sa "už podobá na krízu medzi dvoma krajinami", vyhlásil včera sám Putin. A ten to už len musí vedieť najlepšie.
Zatiaľ sa, iste, veľa nedeje. Zatiaľ. Ako informovala hovorkyňa SPP Kršáková, zníženie tlaku v plynovode a objemu prepravovaného plynu o 30 percent Slovensko neohrozuje, keďže SPP "dokáže vykrývať spotrebu z vlastných zásob". Otázka je, dokedy. To, či bude nutné uvažovať o alternatívnych prepravných trasách, bude jasnejšie už o pár dní. Totiž aj v prípade, že je skutočne pravdou, že SPP má zásoby až na tri mesiace, treba myslieť dopredu. A trochu aj dozadu; pamätáme si, ako niekdajšia Mečiarova opozícia vykrikovala, že aká dôležitá je pre Slovensko "diverzifikácia energetických zdrojov", aby sme neboli vydaní na milosť-nemilosť rozmarom kremeľských vládcov. No - o Dzurindovi a spol. sa dá povedať všeličo, len to nie, že by za 7 rokov podnikli v tomto smere veľa zásadných krokov....
Len čiastočne upokojujúci je pocit, že v probléme nie sme sami. Predlžovanie krízy by zasiahlo celú EÚ, ktorá je na dodávkach ruského plynu dosť závislá. Gazprom totiž pokrýva približne tretinu európskej spotreby, pričom 80 percent tohto množstva tečie cez ukrajinské potrubia. Hoci Gazprom, ktorý je štátny monopol pod - de facto - ručným vedením Putina, oznámil, že do dnešného večera posilní dodávky do Európy (a 95 miliónov kubíkov už poslal), nesporné je, že predlžovanie konfliktu by už niektoré krajiny EÚ vážne pocítili. Zrejme patríme do tejto partie. A energetická kríza uprostred zimy nie je zrovna to, čo reformný tiger spod Tatier práve potrebuje.
Nie je málo príkladov z histórie, keď sa krvavé vojny začínali práve zo surovinových sporov. Aj preto sa napätie medzi Ruskom a Ukrajinou nesmie zľahčovať do polohy, že pre nás sú dôležité len pravidelné dodávky a pokiaľ tie budú, nech si Kremeľ s Kyjevom hoci aj vyhlásia vojnu. Nie. Musíme si iste gratulovať a s úľavou pripomenúť, že ako je fajn, ak sme v tejto situácii členmi NATO a EÚ. Ale aj napriek tomu - nachádzame sa geograficky príliš blízko ložiska konfliktu, aby sa dalo iba prizerať.
Podstata sporu nie je ekonomická, ale politická. Putin môže hovoriť čo chce, apríklad aj pravdu, že Rusko nemôže večne subvencovať Ukrajinu cenami, ktoré boli dohodnuté ešte za jestvovania Sovietskeho zväzu. Pre podozrenie, že tu ide v prvom rade o nátlakovú akciu Kremľa na Juščenkovu vládu, však existujú príliš silné indície. Analytik a slovenský expert číslo 1 na poststovietsky priestor Alexander Duleba napríklad vyslovil prognózu, že kríza skončí v marci návštevou lídra opozície Janukovyča v Kremli, kde päť minút pred ukrajinskými parlamentnými voľbami slávnostne podpíše s Putinom novú dohodu o plyne... Na tom, že hýbateľom udalostí je imperiálny reflex Rusov, ktorí sa nechcú zmieriť s prozápadnou orientáciou Ukrajiny po tzv. oranžovej revolúcii, sa zhoduje absolútna väčšina expertov. Isteže to neznamená, že Rusi musia večne dotovať Kyjev lacnou surovinou, ktorá navyše podporuje konkurencieschopnosť ukrajinských producentov, napríklad zbrojárskych či v chemickom priemysle, práve voči ruským výrobcom na svetových trhoch. Pričom Západ v tejto cenovej vojne uprednostňuje ukrajinských exportérov práve z - politických dôvodov. Neznamená to ani právo ukrajinských tranzitérov kradnúť plyn z potrubia - čo im Rusi, zdá sa, že právom, vytýkajú. To všetko je fakt, ale ultimáta a vydieračský prístup Gazpromu nie sú civilizované metódy rokovania o nových zmluvách a cenách. Napokon, s podobne bezohľadným štýlom má aj Slovensko svoje skúsenosti. Len pred pár mesiacmi nám Rusi krátili dodávky ropy a experti vtedy usúdili, že šlo o "upozornenie", že nechcú priame zmluvy, ktoré boli podpísané s Jukosom, ale túžia vrátiť do hry sprostredkovateľské firmy napojené na kremeľskú byrokraciu...
Maďarsko, ktoré sa zdá byť najviac vydesené vývojom, vyzvalo na spoločný postup krajín V-4. Dá sa dôvodne pochybovať, či "visegrád" bude ten správny a najšťastnejší formát, v ktorom sa dá pritlačiť na Kremeľ. Skôr to vyzerá tak, že omnoho operatívnejší a razantnejší by mohol byť Brusel. Ale ako vždy, keď sa veci javia vážne, EK spinká a nechce sa namáčať do kauzy, v ktorej nie sú jasne vyrysované záujmy najsilnejších členov únie. Napríklad Nemecka, ktoré pestuje s Kremľom privilegované vzťahy a Merkelová v tejto chvíli len platonicky vyzýva obe strany, "aby sa dohodli". K posunu v rusko-ukrajinskej plynovej vojne zrejme nepríde, kým sa nezaangažuje - George Bush.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
