sentimentálne, klišéovité alebo nebodaj ako pohrebná reč. Fakt je takýto - fungovala som v Ťaháku štyri roky a šéfredaktorovala mu niečo okolo roka a pol, stretla som tu skvelých ľudí, vychovalo ma to a mám k Ťaháku ako k "inštitúcii" nenormálny citový vzťah:-) Takisto k ľuďom, k Zuzke, Tomášovi, Mere, Flaji, Krehkej - niektorí už odišli, no niektorí ostali. Preto som to takto riešila...
Jeden môj bývalý priateľ raz povedal, že som ako bludička z močiarov:-) Blúdim, hľadám, nachádzam, strácam, zažívam, začínam, končím - a to vo väčšej miere než zvyšok ľudí, ktoré pozná. Každopádne, chudák týpek to mal so mnou dosť ťažké, preto ma takto obvinil:-) Všetci sa posúvame, meníme priateľov, školy, zamestnania, partnerov, psov, rifle - logický kolobeh vecí a ľudí. Opotrebúvame seba, ošúchavame vzťahy s inými, používaním ničíme veci - a buď to vymeníte, alebo budete vyzerať ako handrárovo dietko. Urobiť novú vec, kúpiť, predať, vyhodiť, zabudnúť, posunúť sa čo i len na vedľajšiu koľaj, ak už nie dopredu, je výzva... Tak prečo ju neprijať?
Safo, môj drahý strelený známy raz povedal: "Mišenko, nerieš. Ži!" Tak žijem:-) A preto sa sťahujem, cez chodbu a cez krídlové dvere, prvé dvere doľava - do stabilnej korzárackej redakcie spravodajstva...
Ťaháčik nechávam na Zuzku a Tomáša, tak na nich prosím buďte zlatí a kupujte ich aj naďalej:-) Ak to bude na draka, tak mi mailnite a posťažujte sa - porozprávam sa s nimi:-)
Autor: miša
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
