- Ako všetci ostatní, tak aj ja stále na taký deň čakám. V skutočnosti však nemá šancu prísť, lebo neexistuje. Je to fiktívny deň, ktorý by sme všetci chceli, naháňame ho, ale nikdy nepríde. Máme k dispozícii sedem dní a musíme sa do nich nejakým spôsobom vtesnať.
- Niekedy áno. Hovorím si, keby som ešte mala nejakých pár hodín a mohla prežiť niečo zaujímavé, na čo nemám čas, lebo je už dvanásť hodín a o chvíľku príde opäť ráno.
Krstným otcom vášho albumu je Laco Lučenič, ktorý sa vyjadril, že značkovú kapelu treba pokrstiť značkovým koňakom... Prečo ste si vybrali práve jeho?
- Človek si veľmi váži takéto slová a aj to, že Laco Lučenič si vôbec našiel čas a prišiel, pretože je stále zaneprázdnený. Nevedela som, aký má k našej kapele postoj, keďže sme sa naposledy videli pri natáčaní úplne prvých singlov s Pehou. Vtedy bol našim producentom, je teda spätý s kapelou a aj preto sme si ho zavolali.
Je to už váš štvrtý album. Stále u teba ešte bojuje diabol s anjelom?
- Práveže každý album nesie v sebe nejaké magické čaro toho vývoja a na každom je vnútorná spojitosť s našou osobnosťou. Kým na začiatku to bol diabol a anjel, tak teraz sme už takí pokojnejší, celistvejší, kompaktnejší ako kapela a ako ľudia. Myslím, že je to aj počuť.
- Som s ním veľmi spokojná. Predtým som stále hľadala nejaké chyby a čo by mohlo byť iné. Aj teraz je to tak, ale je toho menej. Už to toľko neriešim. Každý album odzrkadľuje obdobie, čiže si dokážem spätne uvedomiť, o čom to bolo a prečo to tak bolo. A za to sa človek postaví, aj keď vidí tie chyby.
Za tento album ste dostali Zlatú platňu...
- V podstate ma to teší, ale na druhej strane po toľkých rokoch práce si poviem, okej som rada, ale nejdem sa z toho zblázniť. O chvíľu už bude určite platina, lebo už je predaných vyše desaťtisíc kusov.
K veľmi úspešnej piesni Za tebou ste už natočili aj videoklip...
- Robili sme ho v Prešove na stanici a bolo to veľmi zaujímavých pár dní. Skoro sme sa tam nasťahovali. Videli sme kolobeh života ľudí chodiacich do práce a niektorí si dokonca mysleli, že prišli teroristi (smiech). Mám pocit, že sa počet cestujúcich zredukoval. Potrebovali sme komparz a zrazu nikto nepríde a je úplne prázdna stanica, čo je zvláštne. Doslova sme ľudí museli naháňať, volať známym, nech prídu.
- Samozrejme. Niektoré veci týkajúce sa lásky sa dajú povedať rôznymi spôsobmi. A keď ti niekto chýba a v tebe niečo nechá, poviem to piesňou. Mne sa to stalo.
Ako je to s rivalitou v slovenskom šoubiznise?
- Nie je nás toľko veľa a každá zo speváčok má svoje miesto. Vždy si veľmi rada vypočujem, keď niečo nové vyjde. Je to pre mňa hnací motor, keď niekto robí to a to lepšie. Poviem, si, že je to dobré a skúsim tiež niečo také, prípadne ešte lepšie. Čo sa týka motivácie, tak by sa o rivalite hovoriť dalo, ale po tej ľudskej stránke nie.
Začínala si v IMT Smile. Aké sú medzi vami po rokoch vzťahy?
- Neviem, či by som vôbec hovorila o nejakých vzťahoch. Sú také normálne, muzikantské. Pozdravíme sa a každý ide svojou cestou. Už je to pre nás dávno uzavretá kapitola.
Prednedávnom ste hrali na benefičnom koncerte Otvárame srdcia hudbou. Ako takéto koncerty vnímaš?
- Veľmi citlivo. Odohrali sme ich už pár a vždy veľmi rada prídem. Je to čas, keď by človek mal aspoň takýmto spôsobom vrátiť to, čo v sebe má, odvďačiť sa a pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú. Mrzí ma, keď príde málo ľudí a nepodarí sa dostatočne podporiť takú skvelú myšlienku. Je mi z toho trošku smutno, no pre mňa sú to vďačné akcie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
