osvedčenie

(rm)

Vývoj nového lietadla, stavba prototypu, jeho letové a ďalšie skúšky, proces získania certifikácie, rozbehnutie sériovej výroby, dodávky prvým odberateľom a nakoniec uvedenie lietadla do bežnej prevádzky trvajú dokopy päť až sedem rokov. U niektorých lietadiel však dôjde z rôznych dôvodov k predĺženiu niektorých spomenutých etáp a tak sa lehota od začatia vývoja do uvedenia lietadla do prevádzky môže predĺžiť aj o niekoľko rokov. K predlžovaniu celého procesu pritom obvykle nedochádza ani tak z technických dôvodov, ale najmä pre nedostatok financií, reorganizáciu firiem či kvôli zmeneným podmienkam na trhu a v dôsledku toho aj zmeneným požiadavkám odberateľov.

Jedným z neslávnych rekordérov v dĺžke doby od počiatočného úmyslu vyrábať nové lietadlo až po jeho certifikáciu (tá je predpokladom sériovej výroby a uvedenia lietadla do prevádzky) je prúdové obchodné lietadlo (bizjet) americkej firmy Sino Swearingen Aircraft. Úmysel vyvinúť a vyrábať ľahké dvojmotorové obchodné prúdové lietadlo oznámil známy konštruktér Edward J.Swearingen už na konferencii Americkej asociácie pre obchodné lietadlá (NBAA) 30. októbra 1986, teda pred temer dvadsiatimi rokmi. Lietadlo malo mať označenie SA-30 a malo dopravovať piatich až siedmich cestujúcich na vzdialenosť až 3 390 km. Do roku 1988 sa uskutočnili skúšky v aerodynamickom tuneli a začalo sa s výrobou prvého prototypu, ktorého prvý štart sa mal uskutočniť začiatkom roka 1989. Vtedy sa však do programu zapojila aj známa firma Gulfstream, pričom lietadlo bolo premenované na Gulfstream Gulfjet. Firma Gulfstream predpokladala, že sa podarí predať až tisíc kusov lietadla Gulfjet. Netrvalo dlho a firma Gulfstream zrušila svoju účasť na celom programe a jej miesto zaujala firma Jaffe Group, pričom označenie lietadla bolo zmenené na SJ30. Prvý prototyp lietadla SJ30 sa po prvý raz vzniesol do vzduchu 13. februára 1991. Sľubne sa rozvíjajúci program letových skúšok sa však postupne začal spomaľovať kvôli chýbajúcim finančným prostriedkom. Koncom roka 1994 vyzerala budúcnosť programu SJ30 veľmi čierno. Záchrana prišla v podobe vytvorenia spoločného podniku medzi firmou Swearingen a taiwanskou firmou Sino Aerospace Investment. Podnik pod názvom Sino Swearingen Aircraft vznikol v apríli 1995 a program SJ30 sa opäť rozbehol. Došlo však k zásadným zmenám v konštrukcii lietadla, pričom nová verzia, pre ktorú boli určené výkonnejšie motory, dostala označenie SJ30-2. Prvý let novej verzie SJ-30-2 sa uskutočnil v septembri 1997. Zdalo sa, že všetko je na dobrej ceste, ale v roku 2003 došlo k havárii prototypu, čím sa certifikačný proces opäť spomalil. Veľkým dňom pre firmu Sino Swearingen bol 27. október 2005, keď bizjet SJ30-2 konečne získal vytúženú certifikáciu amerického federálneho leteckého úradu (FAA). Teraz už nič nebráni začatiu dodávok tohto lietadla zákazníkom.

Sedemmiestny bizjet SJ30-2 má rozpätie krídiel 12,9 m, jeho dĺžka je 14,3 m a výška 4,34 m. Lietadlo môže pilotovať jeden pilot. Na pohon lietadla slúžia dva prúdové motory Williams FJ44-2A, každý s ťahom 10,23 kN. Maximálna vzletová hmotnosť lietadla je 6 123 kg, palivové nádrže pojmú 2 797 litrov paliva. Lietadlo má dolet okolo 4 100 kilometrov a jeho cestovná rýchlosť sa pohybuje od 828 do 900 km/h.