meteorologická družica MSG-2. Skratka MSG znamená Meteosat Second Generation, čiže Meteosat druhej generácie, číslo 2 znamená, že ide o druhú družicu tohto typu. Družica sa dostala na temer perfektnú geostacionárnu prechodovú dráhu a jej ďalšiu kontrolu prevzalo operačné centrum ESA v nemeckom Darmstadte. V súčasnosti sa pomocou palubných raketových motorov upravuje obežná dráha družice tak, aby výsledná dráha bola presne kruhová v geostacionárnej výške. Družica umiestnená na geostacionárnej dráhe má dobu obehu okolo Zeme presne 24 hodín, takže pozemskému pozorovateľovi sa javí, ako by bola "zavesená" nad jedným bodom zemského povrchu (tento bod leží vždy na rovníku). Nad rovníkom je vedľa seba "zaparkovaných" už množstvo družíc, pričom ide prevažne o družice, z ktorých môžeme sledovať satelitné televízne vysielanie (najznámejšími z týchto družíc sú družice astra a HotBird). Výška geostacionárnej obežnej dráhy nad zemským povrchom je približne 35 800 km.
Družica MSG-2 bola vypustená pre organizáciu EUMETSAT, čo je Európska organizácia meteorologických družíc. Táto organizácia bola založená v roku 1986 a jej členmi je už všetkých 17 členských štátov ESA. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré prispievajú na činnosť EUMETSAT a využívajú služby tejto organizácie. Družica MSG-2 je prvou z troch družíc, ktoré majú rovnakú konštrukciu a ktoré ESA objednala z poverenia EUMETSAT. Družice MSG sú navrhnuté tak, aby pozorovali našu Zem v dvanástich spektrálnych pásmach a aby na Zem posielali každých 15 minút obrazy atmosféry, zhotovené vo viditeľnom svetle, v infračervenom svetle a vo vlnovej dĺžke, odpovedajúcej vodným parám. Rozlíšenie snímok je jeden kilometer. Družice MSG majú hmotnosť približne dve tony, čo je dva a pol razy viac ako bola hmotnosť predchádzajúcich meteorologických družíc. Približne polovicu hmotnosti družice tvorí palivo, potrebné na navedenie na dráhu a na udržiavanie na dráhe po dobu približne 7 rokov. Družica svojím tvarom pripomína bubon, ktorý má priemer 322 cm a výšku 374 cm. Hlavnými prístrojmi družice sú dva rádiometre, nazvané SEVIRI a GERB. Rádiometer SEVIRI pozoruje Zem v 12 spektrálnych pásmach, pokrývajúcich oblasť viditeľného a infračerveného svetla a každých 15 minút posiela na pozemnú stanicu obraz sledovanej hemisféry. To umožňuje sledovať vývoj rýchlo sa vyvíjajúcich poveternostných javov, akými sú napríklad búrky, snehové fujavice či hmly. Prístroj GERB (Global Earth Radiation Budget, čiže globálna radiačná bilancia Zeme) meria množstvo slnečného žiarenia, ktoré je zemským povrchom a atmosférou odrážané späť do vesmíru. Na palube družíc sú, samozrejme, aj komunikačné zariadenia, potrebné na riadenie činnosti družice a vysielanie údajov na Zem. Transpondér (kombinácia prijímača a vysielača) vyhľadávacieho a záchranného systému umožňuje zachytávať signály lodí a lietadiel, ktoré sa dostali do nebezpečenstva, pozemným záchranným staniciam.
Družica MSG-2 bude zaparkovaná nad rovníkom, na pozícii 0o zemepisnej dĺžky (nad Guinejským zálivom). Po uvedení na geostacionárnu dráhu bude družia niekoľko mesiacov testovaná a pripravovaná na svoju činnosť. Prvé snímky Zeme, získané prístrojom SEVIRI, vyšle družica koncom januára. Do plného operačného stavu bude družica MSG-2 zaradená v lete tohto roka, pričom bude premenovaná na Meteosat 9. Družica Meteosat 9 nahradí družicu Meteosat 8 ako primárna družica na monitorovanie atmosféry a zemskej klímy. Meteosat 8 bude "posunutý" na pozíciu 3,4o západnej dĺžky a bude slúžiť ako náhradná družica. Organizácia EUMETSAT stále ešte prevádzkuje družice Meteosat 5, 6 a 7 prvej generácie, ktoré sledujú najmä oblasť Indického oceána. S dvomi ďalšími družicami MSG, ktoré sú už objednané, je sledovanie globálnej klímy zabezpečené najmenej do roku 2018. Nepretržité monitorovanie zemskej atmosféry trvá od roku 1977, keď ESA vypustila prvú družicu Meteosat. Údaje, ktoré doteraz družice Meteosat poskytli, podávajú unikátne svedectvo o vývoji klímy na našej planéte za ostatných temer 30 rokov. Hlavným dodávateľom družíc MSG je koncern Alcatel Alenia Space, pričom na dodávkach jednotlivých komponentov družíc sa podieľa ďalších vyše 50 európskych firiem. Prvá družica druhej generácie, označená MSG-1, pracuje od roku 2002.Družica MSG-3 by mala byť vypustená v roku 2009, družica MSG-4 pravdepodobne v roku 2012. V roku 2015 by sa mali začať do vesmíru vypúšťať družice Meteosat tretej generácie.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
