vynesie sondu New Horizons. Názov sondy nové horizonty naznačuje že sonda by mala opäť posunúť horizont nášho poznania vesmíru, v ktorom žijeme. Sonda New Horizons bude prvou vesmírnou sondou, ktorá navštívi najvzdialenejšiu planétu našej sústavy, planétu Pluto a jej mesiac Charon. Pluto je najmenej preskúmanou planétou našej sústavy a podrobnosti na jej mrazivom povrchu nedokáže odhaliť ani Hubblov vesmírny teleskop. Sonda sa pomocou svojich siedmich prístrojov pokúsi zodpovedať niekoľko otázok o planéte Pluto. Pôjde napríklad o stanovenie zloženia atmosféry Pluta, o určenie dynamiky tejto atmosféry a o spresnenie znalostí o povrchu Pluta a o geologických štruktúrach povrchu. Na palube sondy budú najmä rôzne spektrometre, ktorú umožnia analyzovať zloženie atmosféry i hustoty plazmy (iónov), unikajúcich z tejto atmosféry. Ďalší prístroj poskytne farebné a tepelné mapy povrchu Pluta. Študentmi postavený prístroj bude merať kozmický prach, ktorý sonda zachytí počas svojej dlhej cesty krížom cez prakticky celú slnečnú sústavu. Sonda bude mať pri štarte hmotnosť (vrátane paliva na korekcie dráhy) 465 kg. Do blízkosti Pluta sa jeho mesiaca Charon sa sonda dostane v júli 2015. V rokoch 2017 až 2020 bude sonda skúmať objekty v tzv. Kuiperovom páse, ktorý je zdrojom komét s krátkou obežnou dobou. Získané údaje sa na Zem budú vysielať prostredníctvom komunikačnej antény priemeru 2,1 metra. Táto anténa umožní komunikáciu na vzdialenosť 7,5 miliardy kilometrov. Jedným z problémov pri konštrukcii sondy bolo zabezpečenie napájania elektrickou energiou po dobu najmenej 15 rokov. Za zdroj energie bol preto zvolený rádioizotopický termoelektrický generátor. Tento generátor obsahuje sústavu termoelektrických článkov, ktoré premieňajú tepelnú energiu na elektrickú energiu. Zdrojom tepelnej energie je rádioaktívny materiál (oxid plutónia), ktorý sa samovoľne rozpadá, pričom uvoľňuje teplo.
Planétu Pluto objavil v roku 1930 americký astronóm Clyde Tombaugh, a to približne rok po tom, čo E. Pickering a L. Powell vyslovili domnienku o existencii dovtedy neznámej planéty, spôsobujúcej poruchy obežnej dráhy planét Urán a Neptún. Až v roku 1978 bol objavený mesiac planéty Pluto, nazvaný Charon. Pluto má veľmi excentrickú obežnú dráhu, ktorá periodicky zasahuje do obežnej dráhy Neptúna. Priemerná vzdialenosť Pluta od Slnka je 5,9 miliardy kilometrov, čo je temer 40 ráz viac, ako je priemerná vzdialenosť našej zeme od Slnka. Priemer Pluta je len 2 300 kilometrov, čo je 0,18 priemeru Zeme. Priemerná hustota Pluta je 2 g/cm3, čo je 0,4 hustoty Zeme. Hmotnosť Pluta je len 0,0022 hmotnosti našej Zeme. Gravitačné zrýchlenie na povrchu Pluta je 0,81 m/s2, čo napríklad znamená, že človek vážiaci tu na Zemi povedzme 80 kg by na Plute vážil len 6,4 kg. Pluto vykoná jeden obeh okolo Slnka za 248 rokov a okolo svojej osi sa otočí raz za 6,387 dňa (toľko teda trvá "plutovský" deň). Teplota na povrchu Pluta sa pohybuje od 40 K do 50 K (40 až 50 stupňov nad absolútnou nulou), takže jeho povrch je tvorený ľadom, pozostávajúcim najmä z dusíka a metánu. V blízkosti Slnka sa z povrchu uvoľňuje nepatrné množstvo dusíka. Pluto je také malé a také nepodobné na ostatné planéty našej sústavy, že niektorí astronómovia spochybňujú jeho zaradenie medzi planéty. Ako však povedal známy americký astronóm dr. Mike Brown, Pluto je planétou najmä preto, že naša civilizácia ho jednoducho už za planétu považuje a vedci by to mali rešpektovať. Veď napokon ani neexistuje presná vedecká definícia našej Slnečnej sústavy a planét.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
