senzácia, ba ani správa. Folklór v slovenskej politike kvitne aj vo fašiangovom čase. Na návrhu HZDS nie je podstatný ďalší parlamentný cirkus, ktorému sa asi nevyhneme, a už vôbec nie budúcnosť Františka Tótha, ktorá môže byť každému a úprimne ľahostajná. Zaujme čosi iné: Demonštrácia, ako koexistuje politika a tzv. občianska spoločnosť.
Mečiarova strana totiž len reaguje - briskne, treba povedať - na predchádzajúcu petíciu asi päťdesiatich dejateľov umeleckého a kultúrneho života, adresovanú od prezidenta, cez premiéra až po poslancov NR SR. Žiadajú "odvolať Ing. Františka Tótha z funkcie ministra kultúry". V poriadku - HZDS bolo vždy za kultúru a umenie, veď ich poznáme. Zvlášť za ministra Hudeca blahej mysle to bilo do očí. Kto iný by si mal osvojiť iniciatívu kultúrnej obce ako HZDS?
Ak už títo tiahnu do boja a signatárov je tak veľa, jeden by si pomyslel, že argumenty proti Tóthovi musia byť mimoriadne urgentné. Ale - a tu začína problém - žiadny sa nedozvieme. Dlhý text medzi hlavičkou a podpismi je, vzhľadom na zvučnosť mien, obrovské sklamanie. Bez diskusie - autor si nepamätá, kedy naposledy čítal takýto zhluk duchapustých fráz a politicko-kulturologického balastu. Možno pred rokom, keď frčala iná dobrá petícia - "verejnosť za verejnoprávnosť". Medzi dôvodmi proti Tóthovi nájdeme aj takú originalitu, ako je ústavný článok, že "každý je povinný chrániť (...) kultúrne dedičstvo". Je zrejmé, že na takejto prísne objektívnej báze sa už dá debatovať... Demokraciu, slobodu slova i petičné právo máme a sranda musí byť... Ale toto?
Áno, každý smie spisovať a rozosielať komu chce a čo chce. Ak sa ale niekto verejne pýta, napr. že "ktorá politická strana koalície preberie zodpovednosť za nevyčísliteľné kultúrne a s tým súvisiace ekonomické a sociálne škody spôsobené nekvalifikovanými a nekompetentnými mocenskými zásahmi ministra a jeho úradníkov", mal by byť schopný pomenovať aspoň dva (zásahy). Teda ak používa množné číslo. Aké nevyčísliteľné? Aké sociálne? Že na štátnych peniazoch bude žiť azda menej tzv. umelcov? Nič, vzduch. Neinformujú. Ktoré opatrenie mysleli? Vo verejnom priestore už poletovalo veľa inicatív a výziev, ale toto je prvá, kde nie je ani náznak dôvodu, prečo by sa to, čo požadujú, malo uskutočniť. Iste, aj to sa môže, ani to nie je trestné. Len rozum zastáva.
Najvtipnejšie je, že kým pamflet obviňuje Tótha z "ideologizácie", sám je preideologizovaný, pričom z neho prerážajú rétorické obraty opozície. Napríklad, že "rezort kultúry nemôže byť pokusným králikom v rukách agilného politika, člena skupiny nezávislých poslancov, ktorý disponuje výkonnou mocou bez politickej zodpovednosti za následky svojich rozhodnutí". Odhliadnuc od faktu, že ide o politologický nezmysel, presne týmto slovníkom útočilo na "lintnerovcov" HZDS, Slobodné fórum i Smer. To nás nemusí zaujímať, ale - kto držal umelcom ruku, keď písali svoj skvelý text? Ak sa prizrieme lepšie, žiadna kultúra, ale - čistá politika. O základnom deficite integrity a intelektu svedčí ďalšie, úplne protikladné tvrdenie: "Minister Tóth uplatňuje technokratický prístup v rozpore so základným poslaním ministerstva (...)". Tak ako - ideologizácia alebo technokratický prístup? Dokopy to nejde, vie každý študent prvého ročníka politológie...
Neexistuje jediný dôvod obhajovať Ľudovíta Tótha. Napr. spôsob, akým sa správal k Froncovi ako štátny tajomník, bol škandalózny. Na ministerstve kultúry je príliš krátko, aby sa jeho činnosť dala vôbec posúdiť. Snaží sa pôsobiť, že prináša manažérsky spôsob riadenia, ale jeho projekt na dostavbu SND, ktorý - mimochodom - opozícia nadšene uvítala, je naivný. To je ale slepá ulička. Ide o principiálnu vec: Organizovaná menšina majiteľov známych tvárí, s otvoreným prístupom do médií, si pod známym pláštikom "boja o kultúru" zrejme opäť rieši nejaký existenčný problém. Ak sa pozrieme dozadu, vidíme napr. odhodlanie Tótha "vniesť poriadok do grantového systému". No, nevedno zatiaľ, ako sa mu darí, to ale môže mnohých bolieť. Časovo ešte bližšie k petícii môže byť stopa vedúca k Slovenskému centru dizajnu. Tóth odvoláva riaditeľku, chce asi transformovať (zrušiť??) inštitúciu, a je obrovský poprask. A ešte by sa našlo...
Hoci prevažnú časť signatárov si niet prečo vážiť a ďalšia je v profesii síce dobrá, ale v hlave naivná, k opatrnosti nabádajú niektoré nenapadnuteľné autogramy. Napríklad Daniel Pastirčák nie je žiadny aktivista ani klient štátu, ale človek, ktorý si zaslúži úctu a pokiaľ siaha pamäť, za nesprávne veci sa nikdy nezasadzoval. Uvidíme, ako sa bude cítiť v koalícii s HZDS...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
