obchodovaním s bezcenným softvérom obrali štát o vyše 100 miliónov korún. Robili to cez takzvané biele kone - nastrčených ľudí, ktorých potom vraždili a rozpúšťali v kyseline. Rovnako skončil aj šéf tejto mafiánskej skupiny František Miker. Je tak jednou zo štyroch známych obetí.
Je veľmi pravdepodobné, že zavraždených bolo podstatne viac, než ako sa doteraz polícii podarilo zistiť. Včera pred súdom vypovedal jeden z vyšetrovateľov, ktorý sa kauze venoval. Opísal ako v chate v Dlhom Poli neďaleko Žiliny na základe výpovede jedného z údajných páchateľov našli približne sto kíl nepoužitej kyseliny. "Nechcem zachádzať do domnienok," povedal o možnosti, že v tejto kyseline mali skončiť ďalšie telá, ale pripustil ju.
Okrem viacerých výpovedí svedkov, ktorí opisovali, ako sa im členovia skupiny zdôverili, že kyselinu potrebujú, lebo sa im už nechce mŕtvoly zahrabávať, o väčšom počte obetí nasvedčuje aj viacero nezvestných, ktorí boli s údajnými vrahmi v kontakte. Mohli medzi nimi byť aj bezdomovci. Jeden zo svedkov ešte minulý rok opisoval, ako v sídle Mikerovej firmy videl viac ľudí, čo mu ich pripomínali.
Zdá sa, že kyselinári budúce obete po Slovensku doslova zháňali. Včera o tom hovoril aj Stanislav Z. z Kysúc. V roku 2000 sa v Žiline stretol s Rastislavom Š., ktorý je na základe obžaloby kľúčovou osobou v prípade. Zdôveril sa mu, že má finančné problémy. Rastislav Š. mu vraj navrhol, že by mu vedel pomôcť, ak by zohnal nejakých ľudí. Na otázku, čo by mali robiť, mu povedal "niečo také, že kone" s dôvetkom, že na Kysuciach ich predsa musí byť veľa. Obžalovaný to popiera.
Kauzu kyselinári súd rozdelil na dve časti. Teraz sa pojednáva vo veci troch vrážd bielych koní, s ekonomickými trestnými činmi a Mikerovou vraždou sa bude zaoberať zvlášť. V prvej časti sa dokazovanie chýli ku koncu, dátum vynesenia rozsudku však ešte nie je známy. Príbuzní obetí, ktorí včera na súde boli, sú už teraz presvedčení, že obžalovaní skutočne vraždili.
Svedkyňa si pomýlila policajta s kyselinárom
Včerajšie pojednávanie v kauze kyselinári oživili výpovede vrátnikov z roľníckeho družstva v Modre-Kráľovej. V jeho priestoroch došlo k viacerým vraždám, ich úlohou bolo povedať, koho z údajných vrahov na družstve videli. Súdu síce veľmi nepomohli, lebo okrem jedného z obžalovaných, ktorý mal na družstve vlastnú firmu, nikoho nespoznali, pobavili však niektorými vyhláseniami všetkých prítomných.
Platí to najmä o postaršej vrátničke. Keď ju sudca Ján Hrubala vyzval, aby si postupne prezrela obžalovaných a pokúsila sa ich identifikovať, dlhšie si namiesto pravdepodobného niekoľkonásobného vraha Jozefa K. prezerala príslušníka Zboru justičnej stráže, ktorý ho strážil. Uniformovaný muž musel znášať jej uprený pohľad. Pani si ho dvakrát, gúľajúc očami, prezrela od pätám k hlave. Keď to trvalo niekoľko sekúnd, policajt to už nevydržal a prstom vrátničke ukázal na obžalovaného a naznačil, že osobou, ktorú má identifikovať, je on.
Vrátnikom v ich službe pomáhal pes. Obžalovaní sa snažili brániť tým, že ak by tam niečo robili, pes by ich predsa určite zacítil, a nič také sa nestalo. Jeden z vrátnikov však povedal, že "to bol len taký pes do počtu, aby sme tam neboli sami".
Jeho kolegyňa tvrdila niečo úplne iné. Vraj to bol skvelý pes a "čo videl cudzie, za tým utekal". Vrátnici si vraj nevšimli nič zvláštne napriek tomu, že počas ich služby sa v nimi strážených budovách strieľalo a obete končili v kadiach s kyselinou, čo neznesiteľne páchlo.
Autor: rp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
